BRATISLAVA - Ako finišujú práce na príprave budúcoročného štátneho rozpočtu, zostruje sa, tak ako aj vlani, boj o podporu pre slovenských farmárov. Strana maďarskej koalície bojuje za to, aby úroveň priamych platieb dosiahla v percentuálnom vyjadrení aspoň to, čo tento rok - teda 52,5 percenta priemeru pôvodnej európskej pätnástky. "To je minimum, pod ktoré nepôjdeme," vyhlásil predseda strany Béla Bugár.
Ministerstvo financií, ktoré pôvodne navrhovalo pre budúci rok národný doplatok do úrovne 42,5 percenta, napokon ustúpilo a je ochotné dať poľnohospodárom rovnaké percento ako tento rok. Štát pritom môže oproti tomuto roku ušetriť vyše 700 miliónov korún a aj napriek tomu by sa zdroje vyčlenené na poľnohospodárstvo výrazne zvýšili. Ich nárast by rástol zhruba dvakrát rýchlejšie ako ceny, čiže farmári by si v reálnom vyjadrení polepšili.
Maďarskí politici aj zástupcovia agrosektora argumentujú tým, že sa znižuje ich relatívna schopnosť konkurovať farmárom z okolitých štátov, ktorým vlády doplácajú maximálnu možnú sumu. V budúcom roku to má byť až 60 percent priemeru starej pätnástky. Ak by malo na túto úroveň doplácať aj Slovensko, dalo by na priame platby porovnateľnú sumu ako tento rok. Ministerstvo financií však o tom nechce ani počuť ani napriek hlasným protestom agrárnej loby.
"Rozhodne nesúhlasíme s tým, že by nám šlo o likvidáciu agrosektora. Pri stanovovaní najdôležitejších priorít štátu však prednosť dostávajú oblasti ako vzdelávanie, či rozvoj dopravnej siete - teda tie, z ktorých má osoh celá spoločnosť a nie len vybraná skupina podnikateľov," hovorí ekonomický poradca ministra financií Martin Bruncko.
Z porovnania relatívnej podpory farmárom, ktoré vypracovala Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), vyplýva, že slovenská vláda za posledné roky podporovala poľnohospodárov podstatne viac ako Poľsko, ktoré má veľmi veľký agrosektor. Kým v roku 2003 slovenskí daňoví poplatníci pokryli farmárom viac ako pätinu ich príjmov, v Poľsku vláda kryla necelú desatinu poľnohospodárskych príjmov.
"Nepochybne dávame na poľnohospodárstvo z roka na rok viac peňazí, aj keď si myslíme, že spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie je nezmyselná. Najlepšie by bolo, keby sa zrušili obchodné bariéry a otvorili by sme sa dovozu potravinárskych produktov napríklad z afrického kontinentu. Na jednej strane by sme mali lacnejšie potraviny na pultoch, na druhej strane by sme pomohli najchudobnejším krajinám vymaniť sa z biedy," dodal. Argumenty o potravinovej bezpečnosti štátu odmieta so slovami: "Keď začiatkom leta dostali potravinári možnosť s vyšším ziskom vyviezť maslo do zahraničia, tak neváhali nechať slovenských spotrebiteľov bez tejto suroviny."
MARTIN JAROŠ
