Každý z účastníkov štyroch predvojnových olympiád ochotne priznával, že sa spontánne zamiloval do fenomenálnej nórskej krasokorčuliarky Sonje Henieovej. Z útleho jedenásťročného dievčatka v Chamonix 1924 sa o štyri roky neskôr - stále ešte krehkého - v Saint Moritzi stala pätnásťročná olympijská víťazka. Iskrivá dcéra obchodníka, ktorý mal prvý v Osle auto, prevaľovala v puse žuvačku oveľa roztomilejšie, než ramenatí hokejisti Kanady.

V Lake Placid 1932 už jej pohyby naberali gracióznosť. Keď po tréningu usúdila, že bolo dosť žiadostí o autogram, vkĺzla do kožuchu, koketne si upravila vlasy, na rozlúčku rozhodila pár úsmevov a ladne odcupitala do bezpečia k rodičom. V Garmisch-Partenkirchene ‘36 získala tretiu zlatú za sebou ako zrelá žena, okolo ktorej omdlieval svet. Jemnej plavovláske vydláždilo cestu do Hollywoodu aj desať titulov majsterky sveta. Neskôr sa stala aj zásluhou filmovej kariéry jednou z najbohatších žien sveta. Jej šperky vážili viac, než ona sama.

„Ak chcete získať sympatie divákov i rozhodcov, musíte vyzerať šťastne, najlepšie však je, keď sa tak naozaj cítite“, zanechala svoje krédo nasledujúcim generáciám.

Sonja mala talent i intuíciu, ktorá ju navádzala na to, aby krasokorčuľovanie spojila s tancom. Prakticky tak vynašla modernú voľnú jazdu.

Ako dieťa chodila na hodiny tanca k baletnému majstrovi, ktorý učil i slávne ruské baleríny Pavlovové.

Už pred olympiádou v GA-PA 36 sa šuškalo, že prestala byť amatérkou, čo bolo vtedy v rozpore s olympijskou chartou. V otcovi mala zdatného manažéra, od riaditeľov športových exhibícií si tajne nechal platiť za jej štarty obrovské gáže.

Po olympijskej kariére ju čakalo prvé turné v Amerike, vo veľkomestách vypredala haly. Potom prišiel Hollywood a jeden film za druhým. Len od roku 1936 získala za desať nasledujúcich rokov dvanásť miliónov dolárov v revue, filmoch a podnikaní. Jej nohy Lloydova spoločnosť poistila na 50-tisíc dolárov, viac nechceli poisťovací agenti dovoliť. Založila si vlastnú ľadovú revue, po premiérach vždy hneď po potlesku utekala do kancelárie, aby skontrolovala tržbu. V hoteloch nikdy nenechala sprepitné. „Žena, od ktorej by sa mohol Rockefeller učiť“, vraveli o nej Američania.