Predzident Slovenského futbalového zväzu FRANTIŠEK LAURINEC mal v tejto jeseni v hľadáčiku pozornosti predovšetkým reprezentácie, ktorým sa však nepodarilo postúpiť z kvalifikačných skupín o postup na MS 2002, ani vybojovať barážovú priečku, bol v pravidelnom kontakte s UEFA vo Švajčiarsku. Ale sledoval aj dianie v Superlige.

Prekvapila vás niečím príjemne?

„Objavilo sa viacero nových tvárí, ktoré sa dostali do mládežníckych reprezentácií a majú šancu aj v budúcom reprezentačnom áčku pre kvalifikáciu ME 2004. Príjemne ma prekvapila výkonnosť Žiliny, v prvej časti nečakane aj Trenčína. Dobré obdobia mali Ružomberok a Petržalka.“

Čakali ste viac od Interu?

„Inter predstavuje stále vysokú slovenskú kvalitu, je podľa mňa naďalej aj adeptom na titul, ale jeseň mu nevyšla tak, ako bol zvyknutý a ako asi aj čakal. Zostal na polceste. Nič priveľmi negatívneho, ani priveľmi pozitívneho. Napokon svedčí o tom aj jeho postavenie v tabuľke.“

Aké boli nepríjemné zistenia?

„Osobitným problémom je slabá, stále klesajúca návštevnosť, nad čím sa treba vážne zamýšľať. Priemer záujmu v hľadisku je veľmi nízky. Mimoriadne ma mrzí, že dva bratislavské tímy Inter a Slovan majú najslabšie návštevy v lige vôbec. To je alarmujúce pre nich, ale aj pre náš futbal.“

Ktoré z iných problémov jesene boli najvážnejšie?

„Pokus o inzultáciu v Prešove, rastúci počet konfliktov vôbec, slabšie výkony rozhodcov. Osobitne ma mrzí nevraživosť, ktorá v slovenskom futbale panuje a nezastavuje sa ani pred dverami VIP.“

Slovenskí rozhodcovia si vybudovali vo svete dobrú pozíciu, majú meno. Čím to je, že doma majú problémy?

„Nedá sa to takto generalizovať. Vonku v kvalitných zápasoch sa píska dobre, lebo stredobodom pozornosti je futbal, nie rozhodca. Doma pri slabých výkonoch mužstiev sa dostáva rozhodca do stredu pozornosti a vtedy niekedy aj naši renomovaní muži v čiernom nezvládnu situáciu. Doma sa píska inak, ako vonku. Tam sa hrá futbal a rozhodca iba usmerňuje.“

Zapamätali ste si niektoré zápasy, o ktorých sa dá povedať – na taký futbal sa oplatí prísť?

„Isteže. Z tých, čo som videl, to bolo predovšetkým derby Petržalka – Slovan, potom Inter – Žilina najmä zo strany hostí, Trenčín – Slovan. Boli to zápasy, ktoré mali ohlas vo verejnosti, diváckej i odbornej. Žiaľ, viac bolo takých, ktoré neupútali ničím.“

Rok a pol má za sebou model s desiatimi mužstvami, pričom každý súper je u druhého na návšteve dva razy. Osvedčil sa, alebo je ešte priskoro na hodnotenie? Nebola by pre Slovensko lepšia liga s 12, alebo 14 mužstvami tak, aby sa hralo iba raz doma – vonku?

„Nestanovili sme si horizont, dokedy budeme pozorovať a hodnotiť, či model splnil očakávanie, alebo nie. Tento s desiatimi mužstvami nie je večný, čas ukáže, ako ďalej, ale toto je zatiaľ prikrátka doba na definitívne pre alebo proti. V čom tento model už teraz nesplnil očakávanie je skutočnosť, že malo prísť ku koncentrácii kvality v menšom počte mužstiev, čo sa nestalo. A napokon neprilákal do hľadiska ani viac divákov, čo je tiež závažný moment. V globále by som nevidel však problém ani tak v systéme ako takom, ale v ekonomike slovenského športu a futbalu v ňom.“

Čo by ste si na jar od superligového futbalu želali?

„Ešte pred zimou by som rád apeloval na kvalitnejší tréningový proces, aby sa lepšie nabili hráčske batérie. Aby vedeli fungovať naplno celých 90 minút. Želám si, aby cez zimu nenastal taký odliv hráčov, ako v poslednom prestupovom termíne. Mužstvá by sa mali skonsolidovať a kluby po konsolidácii v ekonomickej sfére by mohli častejšie siahať po výraných slovenských talentoch a mali by vystužiť a osviežiť kádre zahraničnými, ale iba skutočne kvalitnými posilami.“