Asi pred dvoma týždňami som išiel neskoro večer domov cez slabo osvetlený park. To, čo sa prihodilo, si pamätám veľmi matne. Pristúpili ku mne nejakí chlapíci, a potom mám okno. Prebudili ma až v sanitke, kde mi povedali, že som sa stal obeťou lúpežného prepadnutia. Našťastie to zbadal nejaký psičkár a zavolal sanitku, inak by som sa asi pomoci nedočkal. Bol som dosť domlátený, mám šťastie, že nemám trvalé následky. A ešte nemám mobil, hodinky, peňaženku a značkovú mikinu, ktorú som mal zaviazanú okolo pása. V nemocnici si ma nechali 24 hodín, mal som otras mozgu. Odvtedy cítim na sebe zmeny. Bol som dosť spoločenský, teraz sa mi nechce ísť von. A keď musím, rozhliadam sa okolo seba, či sa na mňa niekto nepozerá, a stále si kontrolujem peňaženku a telefón, či ich mám na bezpečnom mieste. Kamaráti mi hovoria, že som to mal nahlásiť na políciu, ale načo. Kto už pôjde hľadať nejakú mikinu a mobil. Policajti majú iné starosti. Myslíte, že som mal, čo by som tým dosiahol? Myslíte si, že ma moje stavy úzkosti prejdú samy, alebo mám podľa vášho názoru vyhľadať odbornú pomoc?
Martin
Zmeny, ktoré na sebe pozorujete, sú normálnou reakciou na to, čo sa vám stalo. Uplynul ešte príliš krátky čas od zlého zážitku a je možné, že skôr alebo neskôr nepríjemné stavy pominú spontánne. U niekoho však môžu pretrvávať aj dlhšie a u niekoho sa negatívne následky pretransformujú, zamaskujú tak, že ich neskôr do súvislosti s prežitou udalosťou ani nedávame, ale tým ťažšie sa ich potom zbavujeme. Práve preto máme na Slovensku sieť poradní pre obete trestných činov, kde odborníci poskytnú klientom špeciálne poradenstvo a pomoc zameranú na to, ako sa zotaviť z prežitej traumy a ako postupovať, aby obeť dosiahla satisfakciu a neprežívala ďalšie stresy spojené s vyšetrovaním trestného činu. Práve tam by vám mohli dať odpoveď na otázku, či a ako oznámiť trestný čin polícii. Oznámenie trestného činu, pravdaže, nie vždy vedie k jeho objasneniu, jeho neoznámenie však k tomu vedie celkom určite. Ani po prípadnom odhalení páchateľov nedostanú obete vždy naspäť ulúpené veci, ale ak páchateľov odhalia, môžeme prispieť k tomu, že nezaútočia na iných, alebo dokonca opakovane na tie isté obete. Nie je totiž výnimkou, a pri lúpežiach to platí osobitne, že páchatelia si vyberajú opakovane tie isté obete. Ak sa im pri prvom prepadnutí vydaril dobrý lup, niekedy počkajú, kým si poškodení svoj majetok "doplnia" a druhýkrát už "idú na isté". Nechcela by som kohokoľvek nahovárať na podanie trestného oznámenia na základe takýchto kusých písomných informácií. Pri osobnom kontakte je ľahšie spoločne rozmotať klbko pochybností a zvoliť ďalší postup s ohľadom na individuálne okolnosti a osobné vlastnosti obete. Preto vám odporúčam, aby ste pouvažovali o využití služieb niektorej z poradní pre obete trestných činov, ktoré fungujú vo všetkých krajských mestách Slovenska. O tom, kde presne, kedy a ako to urobiť, sa možno informovať v pracovných dňoch od 10. do 14. h na Linke pomoci obetiam s telefonickým číslom 0850 111321 .
