Prvou knihou Denisa Pongrácza bolo štyristostranové dielo Šľachta trenčianskej stolice, vyšla v roku 2000. Knihy pripravuje s tímom autorov - Radom Ragačom, Gáborom Strešňákom a Tomášom Tandlichom. S kolegom Frederikom Federmayerom sa dohodli na metóde, koncepcii uzavretého celku. Od začiatku sa usilovali tému územne a časovo ohraničiť. Podľa Denisa Pongrácza všetci autori, ktorí sa predtým venovali šľachte a napísali obrovské, aj desaťzväzkové publikácie, mali síce fakty lexikálne zaradené, no v ich dielach bolo pre neúmernú obsažnosť množstvo chýb alebo sa tam veľa rodov nedostalo. V tretej publikácii Pongráczovho tímu Šľachta bratislavskej stolice vychádzajú fakty zo súpisu z roku 1650. Autori sa nesnažia predkladať čitateľovi tisícky rodov, ide im o dôkladné informácie zaradené do kontextu doby. Údaje čerpajú z archívov a knižníc na území Slovenska, ale aj Maďarska a Rakúska. Pri lúštení starých listín trávia dlhé hodiny, bez jazykového zázemia by to však nebolo možné. Denis Pongrácz ovláda francúzštinu, hovorí po španielsky, taliansky, nemecky, bez väčších problémov prekladá latinčinu a dokáže prečítať staroslovienske texty. Dohovorí sa po grécky, no problém má s maďarčinou, tú však ovládajú jeho kolegovia. Autori skladajú historickú mozaiku, presúvajú a dopĺňajú fakty. Publikácia Šľachta trenčianskej stolice spomína vyše 400 rodov a pracovali na nej tri roky, v knihe Šľachta bratislavskej stolice sa hovorí o 529 rodoch, materiál spracovávali šesť rokov. Viac ako 320 rodov dosiaľ u nás nikto neopísal. "Čaká nás ešte veľa práce. Ak zoženieme peniaze, pustíme sa do Nitrianskej a Zvolenskej stolice, neskôr prejdeme na Spiš a Šariš," hovorí Denis Pongrácz.