BRATISLAVA - Štátne orgány podpísali za rok 2003 takmer šesťtisíc zmlúv bez verejnej súťaže, takzvaným rokovacím konaním bez zverejnenia, keď firme zákazku priamo zadali. Verejná súťaž prebehla len pred podpisom asi 3200 zmlúv. V súčte ide o zmluvy za 61,2 miliardy korún. Vyplýva to zo štatistiky Úradu pre verejné obstarávanie.
Tieto údaje podporujú názory podnikateľov o rozšírenej korupcii a klientelizme, ktoré sa ukázali v prieskume Transparency International. Samotný zákon o verejnom obstarávaní umožňuje štátnym inštitúciám, aby za istých okolností nevyhlasovali verejnú súťaž a podľa Emílie Sičákovej-Beblavej z Transparency problém klientelizmu nerieši.
"V princípe sa nevylučuje, aby sa o verejné zákazky uchádzali aj priatelia tých, ktorí sú pri moci," povedala Sičáková-Beblavá. Priame zadanie je podľa nej metóda, ktorá umožňuje klientelizmus najviac, ale názory podnikateľov z prieskumu naznačujú "aj viaceré formy manipulácie s verejnou súťažou".
Príkladov len z posledných mesiacov, keď ľudia na ministerstvách podpísali zmluvy s firmami, ku ktorým ich viažu osobné vzťahy, je viacero.
Podľa politológa Ľuboša Kubína celé deväťdesiate roky môžeme charakterizovať tým, že motiváciu ľudí vstupovať do politiky určovali ekonomické záujmy. "Boli to vo väčšine ľudia, ktorí chceli žiť z politiky," povedal Kubín. Podľa neho bude trvať ešte niekoľko rokov, kým politici pod tlakom médií a mimovládnych organizácií sprehľadnia prideľovanie štátnych zákaziek súkromným firmám.
Zuzana Wienk z Aliancie Fair Play si myslí, že dnes stále existuje priestor na zneužívanie verejných financií, ale "treba sa snažiť, aby bol čím menší". Dôležité sú podľa nej aj neformálne pravidlá, lebo zákon na to vždy nestačí.
Šéf Najvyššieho kontrolného úradu Jozef Stahl povedal, že zákon o verejnom obstarávaní je jedným z najporušovanejších. V tých prípadoch, kde podľa úradu došlo k hospodárskej škode, dávajú podnet polícii na začatie trestného stíhania. Či bol niekto naozaj odsúdený na základe ich podnetu, už "ďalej nesledujeme", povedal.
