ATÉNY - Žiadny nábytok, odpojené chladničky a v nich nedojedené hamburgery po francúzskej olympijskej výprave - tak vyzerali niektoré z izieb určené pre slovenský paralympijský tím týždeň pred začiatkom najväčšieho sviatku postihnutých športovcov v Aténach. Gréci si sťažnosť zástupcu vedúceho výpravy Martina Doroša vypočuli, všetko prisľúbili, no nič sa nedialo. "Až keď som po viacerých pokusoch zvýšil hlas, začali kmitať. Hodinu pred príchodom našich športovcov prišiel kamión s úplne novým nábytkom a za polhodinku ho nanosili do izieb. Teraz je už všetko v poriadku," spomínal Doroš na krušné aténske začiatky.
Naša šesťdesiatčlenná výprava žije v paralympijskej dedine už týždeň. V budove C12 v Orione, organizátori dali jednotlivým blokom mená podľa súhvezdí. Vedľa seba majú Francúzov, oproti Kanaďanov. Domčeky sú rovnaké, aké mali k dispozícii zdraví športovci, len pred nimi pribudli bezbariérové nájazdy pre vozičkárov. Na stromoch pred ubytovňou našich vejú malé slovenské zástavy, väčšie krášlia väčšinu balkónov.
Predštartová horúčka pomaly stúpa, po dnešnom otváracom ceremoniáli (od 19.30 h stredoeurópskeho času) sa prvé súťaže XII. paralympiády rozbehnú už zajtra. Je to sviatok porovnateľný s olympiádou. V 19 športoch sa o medaily chystá pobiť 4000 športovcov zo 140 krajín. O hladký priebeh súťaží sa bude starať 35-tisíc ľudí, z toho je 15-tisíc dobrovoľníkov. Na rozdiel od olympijského, paralympijský oheň putoval len po gréckej pôde. Zapálili ho 9. septembra v aténskom Héfaistovom chráme.
Z 36 našich reprezentantov má podľa šéfa Slovenského paralympijského výboru Jána Riapoša 80 percent šancu dočiahnuť na jeden z cenných kovov. "Dôležité je, že sú všetci zdravotne v poriadku. Len plavkyňa Gitka Prokeinová dostala hneď po tom, čo sa vystrábila zo salmonelózy, herpes. Už však trénuje, veľmi chce uspieť," vysvetľoval vedúci slovenskej výpravy Juraj Štefák. Čaká ho už šiesta paralympiáda, prvá v tejto funkcii. "Doteraz som vždy pôsobil ako lekár," objasnil.
Najbližšie majú na športovisko lukostrelci. Kvalifikáciu absolvujú len pár metrov od miesta, kde bývajú. "Len dúfam, že nebude taký hic. Pred ostrým slnkom sa tam niet kde schovať," želá si Miroslav Kačina, ktorého čakajú druhé paralympijské hry. Pri vyše 30-stupňových teplotách stekal z čela aj cyklistovi Rastislavovi Turečkovi. Trasa cestných pretekov, na ktorých by mal absolvovať finálových 42 km, ho dosť vystrašila. "Neviem, kto ju vymyslel. Sú tam hrozné kopce. Akoby som stúpal na Gerlach," čudoval sa 32-ročný bývalý juniorský majster Československa v zápasení.
Po nehode pred dvanástimi rokmi musel začať žiť odznovu, v Aténach bude súťažiť na bicykli poháňanom rukami - takzvanom handbiku. V individuálnych pretekoch i časovke. V dedine pútal jeho úplne nový stroj veľkú pozornosť. Stál sedemtisíc eur a Rasťo na ňom dokáže dosiahnuť rýchlosť až 40 km/h. "Dolu kopcom aj sedemdesiat, ale je to nebezpečné. Nie je ľahké hneď zabrzdiť a navyše, keby som sa prevrátil, môžem si ublížiť. Nohy mám totiž priviazané. Je to riziko, ale to ma vždy lákalo," opisoval Rasťo svoj handbike. Ten má deväť prevodov vpredu, tri vzadu, pneumatiky nahustené na dvanásť atmosfér. Hotová formula na ručný pohon.
Strach pred súťažou kváril aj Vladislava Janovjaka. Aténsky cyklistický ovál vraj nie je klopený ideálne. Kuko, ako ho prezývajú, navyše pred tromi týždňami spolu s pilotom Jurajom Petrovičom spadol na viedenskom cyklistickom velodróme v sedemdesiatkilometrovej rýchlosti tak nešťastne, že si zlomil kľúčnu kosť. "Mám ju priskrutkovanú. Bolí to, ale súťažiť budem," poznamenal zrakovo postihnutý Janovjak, ktorého operovali len pred dvoma týždňami v Petržalke. Naši budú v tandemovom šprinte obhajovať zo Sydney bronz, namiesto Janovjaka však za pilotom Petrovičom sedel pred štyrmi rokmi Ján Szojka.
