Výnimku na ťažbu dreva majú vo viacerých vzácnych lokalitách. Preto lesoochranárske zoskupenie VLK pokladá snahy ministerstva dostať slovenské pralesy do zoznamu svetového dedičstva za farizejstvo. FOTO - ARCHÍV TASR |
TULČÍK - Dvadsať slovenských pralesov v pohoriach Karpatského oblúku sa má stať súčasťou Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Jedinečné lokality s pôvodnými prírodnými lesnými porastami by takto boli po jaskyniach Slovenského a Aggtelekského krasu vrátane Dobšinskej ľadovej jaskyne a Stratenskej jaskyne ďalším prírodným klenotom, na záchrane ktorého má záujem celý civilizovaný svet.
Informácia o snahe Slovenska nominovať karpatské pralesy spolu s Poľskom a Ukrajinou do prestížneho zoznamu vyvolala rozpačité reakcie ochranárov. Náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč má pochybnosti o zmysle návrhu, ktorý pochádza z dielne ministerstva životného prostredia. Podľa jeho vyjadrenia napríklad pralesy v pohorí Vihorlat na východnom Slovensku či v Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách, ktoré ministerstvo nominovalo, sú "muzeálne lokality, neschopné samostatnej existencie".
Podľa názoru ochranárov viac ako zápis do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO by vzácnym územiam s relatívne zachovanou pôvodnou skladbou drevín a rastlín pomohlo dodržiavanie zákona bez udeľovania výnimiek.
"Len v minulom roku udelilo ministerstvo 3300 výnimiek, ktorými umožnilo zasahovať do prírodných a národných prírodných rezervácií, teda do pásiem s piatym, najvyšším stupňom ochrany," povedal Lukáč. Podľa jeho vyjadrenia odstrašujúcim príkladom je Národný park Poloniny vo Východných Karpatoch, ktorý je od roku 1998 nositeľom Diplomu Rady Európy. "Jednou z podmienok bolo zvýšenie štandardu ochrany, rozšírenie rezervácií, prísne dodržiavanie zákonov o ochrane prírody. V Poloninách sa však naďalej drancujú lesy, ťaží sa drevo, lovia sa veľké šelmy. A to všetko na základe udelených výnimiek," tvrdí Lukáč.
Márna je aj snaha ochranárov rozšíriť prírodnú rezerváciu Udava z terajších 52 na 393 hektárov. Podľa lesoochranárov rezervácia patrí medzi najcennejšie časti NP Poloniny. "Je to lesný ekosystém, ktorý zachovalosťou porastov, rozmanitých prírodných podmienok a výskytom pôvodných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev jednoznačne predstavuje územie nadregionálneho významu," zdôraznil Lukáč.
Informácie o ťažbe dreva na základe výnimiek majú aj z Kôprovej doliny a ďalších lokalít, ktoré sú súčasťou Slovenskej nominácie. "Nie sme proti tomu, aby sa mimoriadne vzácne lokality dostali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Iniciatívu ministerstva životného prostredia však z tohto pohľadu považujeme za farizejstvo," dodal náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.