BRATISLAVA - Na Slovensku sa takmer vôbec nepracuje na čiastočný pracovný úväzok a oproti iným krajinám sú pomerne vzácne aj pracovné zmluvy na dobu určitú. Vyplýva to z porovnania zamestnanosti, ktorú vypracoval štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Podľa jeho údajov len 1,3 percenta slovenského obyvateľstva vo veku 15 až 64 rokov pracuje na skrátený úväzok. V rebríčku 25 členských štátov sme tak na samom konci. Naopak, jednoznačným lídrom v čiastočnej zamestnanosti je Holandsko, kde až tretina občanov trávi v zamestnaní len časť plného pracovného času.
Nepružný trh práce
Spolu so Slovenskom sa na chvoste ocitli aj jeho susedia - Maďarsko a Česko. "Tento stav mohol vzniknúť vďaka nepružnosti pracovného trhu. Istú úlohu mohla zohrať aj tradícia - jednoducho tu nebolo zvykom pracovať menej ako plný pracovný čas," myslí si analytik Tatra banky Róbert Prega. Ocenil však, že posledná novela Zákonníka práce zadefinovala aj pracovné kontrakty na menej ako osem hodín denne. "Do budúcna by to mohlo pomôcť zlepšiť našu pozíciu," hovorí.
Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren si však nie je istý účinnosťou nového znenia Zákonníka práce. "Povinné odvody sú príliš vysoké a zamestnávatelia tak nemajú adekvátnu náhradu za zrušené dohody o pracovnej činnosti," povedal. To môže podľa neho súvisieť aj s faktom, že na Slovensku je oproti iným štátom veľmi vysoký podiel živnostníkov. "Mnoho ľudí, ktorí s firmou spolupracujú na základe živnosti, sa v týchto štatistikách neobjaví," dodáva.
Slovenské ministerstvo práce za slabým využívaním čiastočných úväzkov vidí najmä slabo rozvinutú oblasť služieb. "Príčina je zrejme v štruktúre pracovných miest a slabo rozvinutom sektore služieb. Najmä ten totiž najviac vytvára pracovné miesta s kratším pracovným časom," povedal hovorca rezortu Martin Danko. Priznal pritom, že čiastočne to majú na svedomí aj vysoké výdavky, ktoré musí zamestnávateľ vynaložiť na pracovníka na čiastočný úväzok. "Stále hľadáme priestor na zníženie celkového odvodového zaťaženia," dodal.
Čiastočný úväzok neuživí
"Slabé využívanie časovo menej náročnej práce môžu mať na svedomí aj nízke mzdy," povedal pre ČTK analytik Českej sporiteľne Luboš Mokráš. "Kým totiž v západnej Európe sa dá aj s čiastočným úväzkom pomerne dobre vyžiť, v Českej republike má existenčné problémy aj mnoho domácností, kde obaja manželia pracujú na hlavný pracovný pomer."
To by mohlo podľa Pregu platiť aj pre Slovensko. "Kým ľudia bez práce by zrejme vzali hoc aj čiastočný pracovný pomer, ľudia s plným úväzkom majú kvôli nízkym mzdám oveľa menšiu motiváciu prejsť na čiastočný," dopĺňa. Podľa riaditeľa Hayekovej nadácie rozdiel postkomunistických štátov oproti Západu vidno aj v tom, že tam sa na čiastočnej zamestnanosti podieľajú najmä ženy. "Nie je nič výnimočné, keď hlavným živiteľom rodiny je muž, a žena si vystačí aj s čiastkovým zamestnaním."
V rámci súčasnej európskej dvadsaťpäťky vlani pracovalo 63 percent ľudí vo veku 15 až 64 rokov, z toho asi šestina na čiastočný úväzok. Zmluvu na dobu určitú malo uzavretých necelých 13 percent obyvateľov nad 15 rokov.
Zmena legislatívy
Dohodu o pracovnej činnosti už Zákonník práce nepozná. Namiesto toho bol zavedený pracovný pomer na kratší pracovný čas.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas
* Ide o pracovný pomer v kratšom rozsahu, ako je zamestnávateľom určený týždenný pracovný čas (najviac 40 hodín týždenne).
* Pracujúci na kratší pracovný čas je v rovnakom postavení ako ten, kto pracuje na plný úväzok. Má nárok na dovolenku, stravovanie či náhradu mzdy pri prekážkach v práci (napríklad keď daruje krv). Zamestnávateľ zaňho plní odvodovú povinnosť.
* Zamestnanec, pracujúci menej ako 20 hodín týždenne, je oproti "typickému" zamestnancovi v istej nevýhode. Zamestnávateľ mu totiž môže dať výpoveď aj bez uvedenia dôvodu a ani na to nepotrebuje súhlas zástupcov zamestnancov.
Dohoda o vykonaní práce
* Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa dohoda uzatvára, nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca, ktorú zamestnanec vykonáva na základe inej dohody o vykonaní práce.
* Dohoda, na rozdiel od pracovného pomeru, nezakladá nárok na dovolenku ani na náhradu mzdy pri prekážkach v práci.
* Zamestnávateľ odvádza len poistné na úrazové poistenie a aj to len za seba. (joč)
