Odborový predáci často využívali zamestnanecké organizácie na boj proti vládnym reformám. V ostatnom čase od pouličnej politiky odborári ustúpili a sústreďujú sa na problémy priamo v podnikoch. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Tlak odborov sa začína presúvať z verejnej do podnikovej sféry. V uplynulých dňoch začali zamestnanci bojovať o svoje platy priamo u svojich zamestnávateľov. Odborári z Pohronských strojární v Hliníku nad Hronom niekoľkodňovým štrajkom dosiahli aspoň čiastočné vyplatenie júlových platov.
Zvyšok im podnik vyplatí do budúcej stredy. Odborári sú rozhodnutí. "Ak v stredu nezaplatia, tak vo štvrtok sa bude štrajkovať a vyjednávať sa už nebude," vyhlásil predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna. Augustové mzdy by podľa dohody s vedením problémovej firmy mali dostať začiatkom októbra. Pohronskí strojári zostávajú ďalej v štrajkovej pohotovosti.
Iná situácia je v ružomberských papierňach Neusiedler SCP. Odborári tam podľa zamestnancov nereprezentujú záujmy všetkých pracovníkov. Tí vraj s vedením papierní vyjednali malé zvýšenie platov. Po fabrike už koluje petícia za zvýšenie hodinovej mzdy o 50 korún. Predseda petičného výboru Jozef Daniš vyhlásil, že podpredseda a predseda závodného výboru odborov už nezastupujú zamestnancov, ale len úzku skupinu ľudí. Stovky nespokojných zamestnancov zorganizovali na budúci štvrtok protestné zhromaždenie.
Zamestnanci Neusiedleru SCP sa po včerajšom rokovaní rozhodli vynechať odbory a pokračujú v presadzovaní svojich požiadaviek za zvýšenie miezd sami. Petíciu za vyššie mzdy pred bránami Neusiedler za dva dni podpísalo už viac ako 900 pracovníkov fabriky. Tá je z polovice ovládaná rakúskym koncernom Neusiedler a slovenskou podnikateľskou skupinu Ekoinvest.
Organizátor petície Daniš hovorí, že mzdy v ružomerskom podniku sú podhodnotené a pohybujú sa okolo 12- až 13-tisíc korún mesačne. Na konci úspešnej protestnej akcie by sa zvýšené mzdy mali podľa predstáv šéfa petičného výboru pohybovať medzi 17- až 23-tisíc korunami. "Kolegovia v maďarskom Neusiedleri zarábajú tisíc eur a Rakúšania raz toľko," hovorí nespokojný Daniš.
"Odbory vznikli, aby obhajovali zamestnancov. Pred sto rokmi boli zamestnanci znevýhodňovaní," opisuje úlohu odborov analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš. "Dnes má význam zamestnancov obhajovať vtedy, ak sú v danej lokalite alebo odvetví odkázaní len na jedného zamestnávateľa," dodáva Goliaš. Význam odborov však podľa neho dlhodobo klesá.
Štrajkuje sa v celej Európe. Vyše stotisíc zamestnancov francúzskeho koncernu France Télécom vstúpilo začiatkom septembra do jednodňového štrajku. Protestovali proti privatizácii podniku a žiadali záväznejšie pracovnoprávne záruky. Zamestnanci talianskeho leteckého prepravcu Alitalia nedávno protestovali proti prepúšťaniu, ktoré je podľa ekonómov jedinou cestou k záchrane podniku pred krachom. Holandské odbory protestovali priamo proti vláde, konkrétne proti tvrdým reformných krokom, ku ktorým je Amsterdam odhodlaný. (tv, wm, reuters)