Akoby nestačili hádky o pakte stability alebo harmonizácii daní, Európska únia sa trápi ešte aj s názvom svojej meny euro. Štáty si s ním robia, čo chcú a znepokojený šéf Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet nastolil tento problém ministrom financií na stretnutí počas predošlého víkendu.

Trichet ministrov informoval, že slovo "euro" sa píše naprieč Európou všade inak. Napríklad v Slovinsku ho volajú "evro", Lotyši ho ešte ani nezaviedli a už mu hovoria "eiro", Maďari mu zase dávajú čudný prízvuk a Slováci ho skloňujú.

Pravidlá písania a označovania na bankovkách pritom dohodli lídri Európskej únie už v roku 1997. Odvtedy platí, že euro je "euro" vo všetkých jazykoch, s výnimkou Grécka, ktoré má inú abecedu.

Holandský minister financií Gerrit Zalm sa podľa internetovej stránky www.euobserver.com postavil k problému čelom a s humorom: "Boli sme prekvapení, že sa objavil takýto problém, ale vyriešili sme ho. Aspoň vidíte, akí rozhodní musia občas ministri financií byť." Tak či onak, Holanďan nevedel, či sa problém týka iba eura v jednotnom čísle, alebo aj eur v pluráli.

Ak by Európska únia trvala na tom, že "euro" sa má vyslovovať a písať len v tomto tvare, slovenčina by dostala tvrdú ranu. Klára Kalamanová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra tvrdí, že hovoriť napríklad "sto euro" namiesto "sto eur" by "bolo proti pravidlám nášho jazyka a bol by to dosť veľký zásah". Euro by sa malo podľa nej skloňovať rovnako ako "koruna" či "dolár".

Nie je to prvý prípad, keď sa pre členstvo v únii má meniť naša gramatika. Jazykovedci sa už stretli s požiadavkou, aby sa neskloňovali ani názvy liekov. Namiesto spojenia "šesť ibuprofenov" by sa tak malo používať "šesť ibuprofen".

Kalamanová si myslí, že by sme tlaku Bruselu nemali ustupovať. "Sú to také úradnícke nápady, ktoré neberú do úvahy odlišnosti jazykov," povedala s tým, že ak ustúpime pri slove euro, v budúcnosti by sa takéto požiadavky mohli objaviť aj pri menách. (rp)