BRATISLAVA - Po päťdesiatich rokoch prevádzky jadrových elektrární, počas ktorých sa odborníci ani verejnosť nezjednotili v názore na ne, prežívajú opäť svoj boom. Výstavbu nových jadrových elektrární v poslednom čase oznámila nielen Čína, USA alebo Rusko, ale aj mnohé krajiny Európskej únie. Zahraničné médiá hovoria dokonca o renesancii jadrovej energetiky. Pomáha tomu vysoká cena ropy, snaha dodržiavať emisné limity Kjótskeho protokolu, ale aj podpora medzinárodných inštitúcií.
Európa jadro schvaľuje
Stavbe novej atómovej elektrárne vo Fínsku dala zelenú pred pár mesiacmi Európska komisia. Začať stavať sa má už budúci rok, dokončenie plánuje štát v roku 2009. Fínsko sa aj ako prvá krajina na svete rozhodlo vybudovať hlbinné úložisko rádioaktívneho odpadu. "Tento projekt dokazuje, že jadrová energia zostáva príťažlivou možnosťou, ak je dobre spravovaná," podporila Fínov európska komisárka pre energetiku Loyola de Palaciová.
Z nových členov únie okrem Slovenska o novej atómovej elektrárni uvažuje napríklad susedné Poľsko, ktoré sa doteraz takmer výhradne spoliehalo na svoje značné zásoby uhlia. Do jadra ich však tlačia emisné limity a potreba ďalších 3000 megawattov elektriny. Medzinárodné dohody vrátane európskych však Varšave bránia uspokojiť túto potrebu výstavbou ďalších tepelných elektrární. Poľská vláda teda zvažuje, že do roku 2020 postaví jadrovú elektráreň. Poľsko si v minulosti bolo také isté energetickou sebestačnosťou, že aj v období komunizmu po určitom váhaní nakoniec odmietlo účasť v programe výstavby sovietskych jadrových elektrární typu VVER, budovaných v ostatných krajinách východného bloku.
Plány na výstavbu atómovej elektrárne odsúhlasila aj bulharská vláda. Kandidát na členstvo v Európskej únii si chce tak zabezpečiť pozíciu najväčšieho vývozcu energie na Balkáne.
Čína a Rusko vedú
Ambiciózny jadrový program má aj Rusko, ktoré chce v priebehu piatich rokov produkciu elektriny z jadrových zdrojov strojnásobiť.
Najväčšie energetické plány má Čína. Do roku 2020 zvýši výkon svojich jadrových elektrární o 400 percent. Čína, ktorej hospodárstvo sa rozvíja ročne tempom 7 až 10 percent, pociťuje čoraz naliehavejšie zaostávanie kapacít svojej energetiky. Začiatkom tohto roka jej denne chýbali kapacity výroby v celkovej výške deväť miliónov kilowattov. K poruchám v dodávke elektrickej energie dochádza v 24 z 31 provincií.
Svetová energetická rada odhaduje, že v nasledujúcich 40 až 50 rokoch vzrastie počet jadrových elektrární v porovnaní so súčasnosťou asi o 400 percent.
Je Nemecko rebelom?
Rozvoju jadrovej energetiky nahráva aj to, že mnohé zo 440 jadrových elektrární vo svete sú staré a práve teraz sa musí rozhodnúť o ich budúcnosti. Manažéri jadrového priemyslu v tom vidia obrovskú príležitosť na biznis, píše denník Süddeutsche Zeitung.
Nemecké médiá upozorňujú, že Nemecko sa dostáva so svojou jadrovou energetickou politikou vo svete do izolácie, keď pripravuje odstavovanie jadrových blokov, zatiaľ čo v mnohých krajinách ich výstavba napreduje.
Napriek tomu celosvetovú rastúcu potrebu energie budú aj v nadchádzajúcich desaťročiach pokrývať najmä fosílne palivá. Zjednotilo sa na tom asi 1500 energetických expertov, ktorí sa minulý týždeň zišli na Svetovom energetickom kongrese v austrálskom Sydney. Ropa, plyn a uhlie pokrývajú v súčasnosti 86 percent celosvetovej spotreby primárnej energie.
Európske štáty bez jadrovej energie
- Rakúsko
- Poľsko
- Estónsko
- Cyprus
- Lotyšsko
- Malta
- Portugalsko
- Nórsko
- Dánsko
- Luxembursko
- Írsko
- Grécko
Najväčšie nehody v histórii jadrovej energetiky
Rok, elektráreň a stupeň závažnosti havárie od 1 po 7
1986 Černobyľ, Sovietsky zväz 7
Jeden z blokov elektrárne bol takmer úplne zničený dvoma explóziami. Haváriu spôsobil nekontrolovateľný rozbeh štiepnej reakcie. Chyby sa pravdepodobne dopustila obsluha, keď hrubo zasiahla do systémov reaktora. Katastrofa si bezprostredne vyžiadala 31 mŕtvych, veľkými dávkami ožiarenia bolo zasiahnutých niekoľko tisíc pracovníkov. V dôsledku havárie zomrelo podľa odhadov ukrajinského ministerstva zahraničia viac ako 125-tisíc ľudí.
1957 Windscale, Veľká Británia 5
Požiar v elektrárni, ktorý trval štyri dni, poškodil elektráreň natoľko, že už nebola schopná prevádzky. Bol zaznamenaný únik rádioaktivity do okolia a v okolí elektrárne bol vyhlásený zákaz spotreby mlieka na obdobie44 dní.
1979 Three Mile Island, USA 5
Nehoda sa vyskytla len necelý rok od uvedenia reaktora do prevádzky, po čom bol natrvalo vyradený. Haváriu spôsobil výpadok vody do jedného z dvoch parogenerátorov a spôsobil únik chladiacej vody z primárneho okruhu, nikto včas nespozoroval. Následkom bolo veľké poškodenie reaktora.
1977 Jaslovské Bohunice, elektráreň A1 4
Haváriu spôsobila výmena paliva počas prevádzky reaktora. Rádioaktivita zamorila primárny okruh a dostala sa aj do niektorých častí sekundárneho obvodu. Hodnotí sa ako havária s vážnym dosahom na jadrovom zariadení bez významnejšieho vplyvu na okolie.
1980 Saint Laurent, Francúzsko 4
Havária spôsobila čiastočné poškodenie reaktora, mimo elektrárne však neunikla žiadna rádioaktivita. Elektráreň bola opravená a uvedená do prevádzky.
