e, Košiciach, Trnave, vo Zvolene a v Martine.
S privatizáciou sa zatiaľ nepočíta v prípade Žilinskej teplárenskej, ktorá čerpá podporu z eurofondu ISPA. Jednou z podmienok využívania tohto fondu je totiž zmrazenie akejkoľvek zmeny vlastníckych vzťahov poberateľa.
Majiteľom piatich privatizovaných teplární je dnes Fond národného majetku. Ten pôvodne navrhoval, aby sa predávali až dvojtretinové balíky akcií teplární. Hovorkyňa FNM Tatjana Lesajová vyhlásila, že pri predaji podielu v teplárňach sa "fond, samozrejme, prispôsobí konečnému rozhodnutiu" vlády.
Rozhodnutie vlády je v rozpore so záujmami samospráv. Tie už dlhšie vyhlasujú, že by od štátu chceli celé, 100-percentné akcionárske balíky teplární. Vláda im namiesto toho sľubuje 49 percent. Potrebu sprivatizovania majoritných podielov v teplárňach ministerstvo hospodárstva odôvodňuje tým, že tieto spoločnosti sú podkapitalizované a štát ani mestá nemajú dostatok peňazí na ich prevádzku a modernizáciu. Noví investori by mali dostatok zdrojov zabezpečiť.
Minister hospodárstva Pavol Rusko obhajuje záujem predať investorom väčšinu akcií teplární tým, že "potrebujú jedného pána". Podľa nej by mali byť investori čitateľní, transparentní, mali by mať jasné kompetencie a väčšinovú pozíciu v teplárenských podnikoch. O teplárenské spoločnosti majú podľa dávnejšie medializovaných informácií aj niektoré zo silných domácich finančných skupín. (tv, tasr a sita)
