BRATISLAVA - Nový systém štátnej pokladnice, ktorá vedie účty štátnych inštitúcií od ministerstiev cez Sociálnu poisťovňu až po divadlá, zatiaľ nefunguje tak, ako by mal. Jej služby dnes využíva 338 klientov a tí, ktorí s pokladnicou už prišli do styku, hovoria, že im pribudla ďalšia byrokracia a systém nie je dobre pripravený.
Riaditeľ košického Štátneho divadla Peter Himič vyčíta systému, že spôsobil "rozšírenie administratívy". Pred jeho nábehom znižoval počet úradníkov, dnes ich musí prijímať a "nových ľudí musíme zaplatiť my". Okrem toho zlyháva aj technika, lebo sa stalo, že "ľudia sa dostali do účtov iných inštitúcií" a mohli ich sledovať. "Kde máme istotu, že aj naše účty niekto neprezerá? Predsa sú v nich obchodné tajomstvá," povedal.
Skúsenosti ďalších inštitúcií sú podobné. Napríklad riaditeľka ekonomického odboru Ústavného súdu Ingrid Kánová hovorí, že sa budú musieť personálne posilniť.
Napriek ťažkostiam, ktoré ešte v júni vedenie pokladnice priznalo, sa systém postupne vylepšuje. V začiatkoch sa totiž stávalo, že peniaze na výplaty museli dávať v hotovosti, lebo systém zlyhal.
Vedci prirovnávajú pokladnicu k socialistickému plánovaniu. "Vedec vopred presne nevie, akú chemikáliu bude potrebovať. Podobne obťažné je urobiť pre pokladnicu ročný rozpočet vopred, spresnený na mesiace a týždne," hovorí Jaromír Pastorek, riaditeľ Virologického ústavu SAV, ktorý tiež patrí do systému štátnej pokladnice.
Ministerstvo financií odôvodňovalo zavedenie štátnej pokladnice tým, že chce získať kontrolu nad verejnými zdrojmi. V utorok však ustúpilo županom, ktorí žiadali viac slobody pri vedení účtov samosprávy.
Projekt štátnej pokladnice stál doteraz 1,2 miliardy korún a tender na víťaza, ktorý mal systém spustiť, sprevádzali podozrenia z korupcie. Verejná súťaž sa viackrát opakovala, až napokon uspela v rokovacom konaní bez zverejnenia firma Hewlett Packard.
Autor: dro, rk
