Život alebo peniaze? Na jánošíkovskú otázku pracovníci poisťovní odhadom odpovedajú, že prvý je život, ale hneď po ňom peniaze.

Na Slovensku pôsobí okolo 30 poisťovní, z nich aj tie nové vykazujú zisk. Poisťujeme sa, lebo máme obavy. V 16 405 prípadoch sa ukázali ako opodstatnené - toľko bolo totiž za prvý polrok krádeží vlámaním. K tomu ešte spomínaných 1 728 krádeží v bytoch, 1 300 lúpeží a 78 vrážd.

Zaujímavé výsledky priniesla správa o bezpečnostnej situácii na Slovensku, ktorá hodnotí celý predošlý rok. Spáchaných 111 893 trestných činov nás vracia do roku 1994, keď bola situácia porovnateľná. Narástla hlavne násilná, majetková a ekonomická kriminalita.

Podľa správy za to môžu prehlbujúce sa rozdiely medzi spoločenskými vrstvami - na jednej strane príliš bohatí, na druhej veľmi chudobní. Okrem toho spôsob, akým si zlodeji alebo vrahovia presadzovali svoju moc - správa ho nazvala aroganciou - v ľuďoch vyvolal navonok apatiu a nezáujem, ale vnútri zosilnel egoistický pohľad na to, ako si riešiť vlastnú neľahkú situáciu. Ľudia sú nespokojní hlavne s nevyriešením drobných krádeží, ktoré sa týkajú ich majetku, ale aj s nerovným prístupom kpáchateľom, a teda aj k poškodeným.

K nedobrej spoločenskej klíme prispel aj nárast prejavov extrémizmu na verejnosti a príval nelegálnych utečencov. No napriek tomu všetkému výročná správa hovorí, že sa cítime bezpečnejšie. Počet občanov, ktorí sa cítia bezpečne, stúpol na 61,8 percenta.

Stačí na pokojnejší spánok lepšie strážená hranica alebo viac lotrov, ktorí rozkrádajú spoločný majetok, v celách predbežného zadržania?

Pred dvoma rokmi vlastnilo 126 314 obyvateľov našej krajiny spolu 202 332 zbraní, z toho 54 262 ich mohlo nosiť pri sebe. Okrem profesionálov, ktorí potrebujú zbraň v službe, poľovníkov a športových strelcov, nosí pištoľ hociktorý podnikateľ, ktorý ňou bráni trebárs stánok so zeleninou. Vraj sa cítia bezpečnejšie, keď do banky odnášajú celodennú tržbu.

Nájsť správnu mieru prísnosti zákonov súvisiacich s držaním a používaním zbraní je ťažké. Príliš prísne predpisy by spôsobili nárast nelegálne držaných zbraní, príliš benevolentné pravidlá by mohli viesť k tomu, čo sme videli v dokumente Michaela Moora Kolky pre Columbine - zbroja celé Spojené štáty americké, jedna brokovnica do každej rodiny.

Na Slovensku začali so vstupom do Európskej únie platiť európske zákony, ktoré môžu obmedziť kriminalitu páchanú so zbraňou. Zbrojný pas napríklad nesmie dostať násilník, hoci s čistým registrom trestov.

"Na sebaobranu sa najviac predávajú plynové pištole, paralyzéry, kasery (slzný plyn)," hovorí vystrihaný mladík v jednom z bratislavských armyshopov. Popri maskáčových tričkách a nohaviciach, ktorých chodiacou reklamou je aj predavač, v nich možno kúpiť množstvo vecičiek, s ktorými sa dá úspešne ublížiť aj zabiť.

Vo vitrínke ležia nože, veľkosťou pripomínajúce skôr mačety - nože si vraj najviac kupujú rybári a mládež do lesa, celá kolekcia plynových pištolí - od najmenších pre dámy, ktoré si ich sem-tam kúpia, až po veľké pre pánov, ktorí si ich kupujú najradšej.

Načo sa nosia všetky tie pomôcky pri sebe? Mladý predavač má v tom jasno: "Kvôli feťákom. Ľudia sa boja, keď idú večer domov z roboty. Ľudia nie sú paranoidní, ale na sebaobranu sú schopní urobiť hocičo," tvrdí ďalej predavač.

Doba je vraj zlá a večer, keď vyliezajú živly, je to nebezpečné. Boja sa ich asi aj mnohí silní vyholení muži, lebo keď im biletári na diskotéke povytriasajú vrecká, na stôl vypadnú nože, kovové boxery alebo aj pištole.

Používajú ich taxikári, normálni civili aj SBS-kári na svoju sebaobranu. "Podnikatelia si berú do auta paralyzér alebo plynovú pištoľ. Taxikári uprednostňujú kombináciu kasera a elektrického obušku, aby sa mohli brániť, ak im ľudia nezaplatia," hovorí predavač. "Chlapi si skôr kupujú pištole, obušky, ženy radšej kasery, pištoľku si kúpia len raz za čas."

Plynové pištole kúpite stále na voľno, akurát v súlade s novými zákonmi sa zapisuje do evidencie výrobné číslo zbrane spolu s číslom občianskeho preukazu. Podľa predavača fungujú podobne ako kaser. Zasiahnutému vo vzdialenosti jeden až päť metrov príde z plynu zle.

Keď vojde do armyshopu zákazník rozhodnutý odniesť si plynovú pištoľ domov, dozvie sa viac: Jedna plynová bombička vydrží päťdesiat výstrelov, ale tie posledné už nemajú dostrel na sto metrov. S desiatimi nábojmi sa dá mierene strieľať na 10 - 25 metrov. "Dáte sem diabolky a môžete šupovať ostošesť!" vysvetľuje predavač a popri blokovaní dáva rýchlokurz narábania s pištoľou. Zákazník si prikúpi aj puzdro na nosenie zbrane na opasku a za 3500 korún je komplet vyzbrojený. Predavačovi neprekáža, že nemá občiansky preukaz, stačia aj údaje z vodičského preukazu a nadiktovaná adresa.

"Sú dni, keď za deň predám 1 - 2 pištole, niekedy za celý týždeň nič," hovorí.

Najvýraznejšími trestnými činmi sú dlhodobo tie z oblasti majetkovej kriminality. Aj podľa správy ministerstva vnútra, minulý rok dominovala s 54,5 percenta.

Vedú krádeže vlámaním do bytov, chát a domov. Zlodejov lákajú slabo zabezpečené vchodové dvere a to, že za nimi nájdu neraz obrovskú finančnú hotovosť alebo šperky a iné cennosti. Dobré sú všetky veci, ktoré sa dajú rýchlo predať alebo nechať v záložni.

Správa však zároveň hovorí o tom, že počet krádeží a vlámaní je najnižší od roku 1990. Čo sa stalo?

"Najväčšími hitmi v novokupovaných alebo zrekonštruovaných bytoch sú plastové okná a bezpečnostné dvere," pohotovo hovoria v bratislavskej vzorkovej sieni výrobcu bezpečnostných dverí, zámkov a trezorov, na ktoré dáva certifikáty Národný bezpečnostný úrad.

"Toto sú jedny z najlepších dverí - dvojokruhové čapové, z dvoch zámkov jeden trezorový, celé sú pancierové," pohládza vystavené kusy predavač bezpečnostných dverí a trezorov Stanislav Klein. Hovorí, že mesačne v hlavnom meste predajú len individuálnym zákazníkom 150 dverí, na zvyšnom Slovenku 180.

Kopať od zlosti sa do takýchto dverí neoplatí - mohli by ste si totiž zlomiť nohu. Silou sú vraj neprekonateľné, jedine ak by zlodej nosil so sebou krompáč. V predajni Sherlock na Miletičovej ulici v Bratislave mali donedávna vystavené dvere, ktoré odolali aj zásahu špeciálnej jednotky v jednom bratislavskom dome.

Achilovou pätou dverí je jedine vložka. Zlodej môže cez dvere prejsť jedine rozumom. Celkom logicky sú teda kvalitnejšie dvere drahšie.

"Zabezpečenie niečo stojí," hovorí predavač. Komplet dvere s vložkou, kovaním, priezorom, prahom a často aj zárubňou stoja okolo 20-tisíc korún. Drahšie modely si kupujú ľudia len ak to vyžaduje poisťovňa. Dvere v najvyššej triede bezpečnosti s označením Pre veci prísne tajné podľa NBÚ sa montujú už len do bánk alebo do firiem s počítačmi a podobne. "Dávať si také niečo do bytu by už bolo paranoidné," smeje sa Klein.

Je strach o majetok na Slovensku opodstatnený? Stanislav Klein má jasno: "Netreba špekulovať o tom, či sa kradne, alebo nekradne, treba sa preventívne chrániť. Doba je taká, kradne sa všade."

Podľa neho to nie je prejav spoločenskej paranoje, iba preventívne uvažovanie ľudí. Najpreventívnejšie rozmýšľajú pred dovolenkami v lete, vtedy sa kradne najčastejšie a najľahšie. Na bezpečie majetku si ľudia spomenú aj tri dni pred odchodom na prázdniny.

Majú pancierové dvere vôbec význam, keď má každý zlodej svoju vlastnú metódu. Niektorý špeciálnou rozperou roztiahne zárubňu, iný rozbije dvere nad kovovou vložkou. Tí, čo sa chránia len obyčajným zámkom, majú vraj smolu.

Zlodej však často prekoná aj bezpečnostné dvere, a tak majú konštruktéri o čom premýšľať - čo zlepšiť, aby to mal pri ďalšom type zase o niečo ťažšie.

"Samozrejme, ľudia si bežne kupujú aj trezory," hovorí predavač, keď s bázňou obdivujeme hrubé malé aj väčšie skrinky. "Teraz, keď si stavajú nové domy, kupujú si trezory, ktoré zabudujú do steny a klasicky prekryjú obrazom."

Všetky tieto zabezpečenia, od dverí po trezory, sa dajú prekonať len násilím. Ak na ne majú ľudia certifikát a sú poistení, poisťovne nemôžu robiť problémy a uhradia aspoň časť zo vzniknutej škody. Predavač bezpečnostných dverí zo skúsenosti hovorí, že poisťovne zvyknú klientom argumentovať, že mali málo chránený byt či doklady.

Preto teda investujeme nemalé sumy do ochrany majetku - sú to zlodeji alebo poisťovne? Môžu vysoké nároky v poistných zmluvách prispieť k neúmernej ochrane, zabezpečovaniu, zbrojeniu a podobne?

Podľa pracovníčky poisťovne Generali si poistnú sumu klient stanovuje na vlastnú zodpovednosť. Ak sa chce poistiť aj proti krádeži vlámaním, poisťovňa predpisuje stupeň zabezpečenia bytu či domu a ten závisí od výšky poistnej sumy. Niekde stačí aj cylindrická vložka v zámku, inde treba pancierové dvere.

Podľa marketingovej riaditeľky poisťovne QBE pri poistnej sume od 400 000 korún vyžadujú zabezpečenie rôzneho stupňa. "Spravidla ide o bezpečnostné dvere alebo dvere s viacbodovým uzamykacím systémom, prípadne prídavným zámkom," hovorí.

V poisťovni Generali nevyžadujú mať cennosti v trezore, v QBE musia byť uložené v trezore, ak si ich poistíte najmenej na 200 000 korún.

Čím viac máme majetku, tým vyššie sú nároky poisťovní v zmluvách a tým väčšie sú sumy, ktoré sú potrebné na našu ochranu a obranu.