Emil Bartko, riaditeľ Baletu SND, manžel Zuzany Bartkovej
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Manželku som vídaval ako kritik na scéne Slovenského národného divadla. Priamy kontakt s ňou som získal v čase, keď som pripravoval bulletin na druhú Česko-slovenskú baletnú súťaž. O každom účastníkovi som písal krátky životopis, a takisto aj o Zuzane.
Čím vás upútala?
Bola správne jedovitá, briskná vo vyjadrovaní. S nesmiernym citom pre krásu.
Spoločné názory?
Presne tak. Ak sme niečo hodnotili - mala veľmi presné poznámky. Zistili sme, že máme spoločné názory na život, balet. Zuzana má veľké osobné čaro.
Dátum svadby?
13. mája 1978. Nemám rád veľkolepé oslavy, preto výročia veľmi neoslavujeme. Som za oslavy 365 dní do roka. Snažím sa to v živote dodržiavať. Po prvýkrát sme oslávili až našu striebornú svadbu s celou rodinou a priateľmi.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Ignorujem kuchyňu. To je Zuzanina doména, rovnako ako atmosféra v byte. Ak však treba opravovať, vymaľovať a zrekonštruovať, nato som ja.
Vedia baletky variť?
Ona áno. Nevarí zle. Počas nedeľných obedov, ktoré nás núti tráviť spolu, sa to prejavuje.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Začali sme zaujímavo. Keď sme sa zoznámili, získal som "strechu", kde sme mali posteľ a vešiak. Našťastie som išiel na zájazd a po návrate som našiel náš byt fantasticky zariadený. Potom prišiel na svet syn a ďalšie roky nám trvalo, kým sme získali väčší byt v strede mesta, kde momentálne bývame.
Kde trávite voľný čas?
V robote. Manželka hovorí, že som workoholik, ale pravdaže občas ho trávim aj medzi kamarátmi v bývalom Véčku.
Kde ho podľa vás trávi vaša manželka?
Doma. Iba občas si sadne s kamarátkami na vínečko a cigaretku.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Ak sa chcem dobre najesť, idem do čárdy na maďarsko-rakúske hranice a tam hodujem, ako sa patrí. Kedysi som bol známy flamender, vymetal som všetky krčmy. No časy Krištáľ baru sú už preč.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Neviem, či míňam. Občas si vďaka manželke doprajem nejaký oblek. A ako ona obligatórne hovorieva: niečo prepijem.
A vaša manželka?
Dovolenka - to je jej. Okrem toho míňa na pekné veci do bytu, šaty a podobne.
Na ktorý výlet s manželkou najradšej spomínate?
Keď sme boli po prvýkrát spolu v Tatrách. Pozval som ju do smokovského Grandu. Po prvýkrát v živote som jedol v kolibe pstruhy, bál som sa jej to povedať, aby si nemyslela, že som barbar. A na svadobnú cestu v Grécku. Každoročne nás so synom núti vybehnúť na nejakú horu. Myslí si, že mi tak udržiava zdravotný fond.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Keď sme zrekonštruovali byt a dostal inú patinu. Okrem toho som zorganizoval na jej meniny párty v Košiciach. Myslím, že aj vtedy mala moja introvertná žena radosť.
Počuli ste o svojej manželke nejakú klebetu - a čo vy nato?
Keby som reagoval na klebety, asi by som nemohol žiť. Bolo by zle, ak by sa o nás nehovorilo. V divadle to tak musí byť.
Emil Bartko (59) pochádza z Košíc. Vyštudoval na VŠMU divadelné vedy- tanečnú teóriu. Od svojho prvého zamestnania v roku 1968 "nevytiahol päty z kultúry". Šestnásť rokov tancoval v Lúčnici. Posledných štrnásť rokov je šéfom Baletu SND v Bratislave. Na VŠMU vyučuje 20 rokov dejiny, teóriu a dramaturgiu tanca. Je druhýkrát ženatý. Má dcéru Adrianu (35), synov Šimona (24) a Lukáša (16).
Zuzana Bartková, Bývalá sólistka baletu, repetítorka manželka Emila Bartka
Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Po prvýkrát oficiálne v bratislavskej kaviarni Tulipán pred prvou baletnou súťažou, keď pripravoval rešerše s každým tanečníkom pre bulletin.
Predtým ste sa nepoznali?
Stretávali sme sa v Divadelnom klube. Emil ako lúčničiar a my ako členky baletného súboru. Vtedy sa mi videl nesympatický a arogantný.
Prečo?
Pôsobil tak. Prelomilo sa to naším prvým rozhovorom, keď ukázal, že pod maskou sa skrýva aj niečo iné, ale ovláda aj profesiu, že robí aj to, čo by nemusel.
Dátum svadby?
13. mája 1978 o 13.30 h v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Naša svadba bola úžasná preto, lebo na ňu prišli Emilovi dlhoroční kolegovia z Lúčnice v krojoch a zaspievali nám.
Vy ste také česko-slovenské manželstvo.
Sme veľmi odlišní, ale protiklady sa priťahujú. Inak by to predsa bola nuda.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Klasická. Mám však rada domáce práce, bavia ma. Rada varím aj nakupujem, robí mi to radosť. Manžel sa občas utrhne a relaxuje pri žehlení alebo povysáva.
Dlho po sobáši ste boli aktívnou tanečníčkou. Mohli ste si dopriať aj ťažšie jedlá, ktoré zväčša muži milujú?
Poznám mnoho baletiek, ktoré môžu jesť všetko a stále majú iba štyridsať kilogramov. Bohužiaľ, ja k nim nepatrím. Nikdy som nemohla jesť všetko, načo by som bola mala chuť. Takže, keď som pripravila bravčové pečené s kapustou a knedľou, dala som si iba mäso s kapustou.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Bývame v strede mesta, od divadla peši desať minút. Pretože som mestský typ človeka, neprekáža mi ruch a život okolo.
Kde trávite voľný čas?
Dlhé roky so svojím mladším synom po krúžkoch a prírode. Inak pri cigarete, káve a vínku v kaviarňach so svojimi priateľmi, divadlách a spoločenských akciách.
Kde ho podľa vás trávi váš manžel?
Emil je špecifický tvor, u ktorého je na prvom mieste robota. Divadlo je jeho srdcová záležitosť. Okrem toho má ďalších osem aktivít. Svoj voľný čas trávi aj pri počítači. Aj po kaviarňach a vinárňach Bratislavy.
Keďže ste z jedného fachu, preberáte spolu profesijné záležitosti?
Veľmi málo, pretože máme odlišné názory. Aktívni tanečníci jednoducho berú veci inak ako teoretici-manažéri.
Obľúbená kaviareň, reštaurácia?
Mám rada tie, kde sú milí a ústretoví ľudia. A ak má človek dobrú spoločnosť, všade je dobre.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Ak ich mám, tak na všetko.
A váš manžel?
Aj on je veľkorysý. Míňa na cestovanie, veci do bytu, vlastne na všetko.
Na ktorý výlet s manželom najradšej spomínate?
Vždy na ten posledný. Naposledy sme absolvovali okružnú cestu cez Hriňovú, do Egru, na východné Slovensko a vyšli sme i na Kriváň.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Tešíme sa každé ráno, keď sa všetci štyria zobudíme, zhovárame sa a sme zdraví.
Počuli ste o svojom manželovi nejakú klebetu a čo vy nato?
Nikdy ma klebety nezaujímali. Možno preto som sa ich vždy dozvedela posledná.
Zuzana Bartková (54) sa narodila v Prahe, vyrastala v Liberci. Prvé baletné krôčiky však absolvovala v trnavskej baletnej škole. Už v pätnástich rokoch tancovala v libereckom Divadle F. X. Šaldu. Po roku prešla na Konzervatórium do Brna. Tancovala v brnianskom divadle, neskôr získala trojročné angažmán v divadlách v Klagenfurte a Grazi. V roku 1973 urobila konkurz do Baletu SND v Bratislave, kde zostala dodnes. Medzitým hosťovala vPrahe aj v drážďanskej opere.
