1870 -- v Trnave založili náboženský ľudovýchovný Spolok sv. Vojtecha, ktorý sa vyprofiloval na slovenský katolícky kultúrny ústav. Združuje katolíckych veriacich, príslušníkov duchovného stavu i laikov. O jeho vznik sa najviac zaslúžil Andrej Radlinský, autor stanov.
1931 -- narodil sa český prozaik dramatik a publicista Ivan Klíma. Detstvo prežil v terezínskom ghette. Po štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, odbor čeština a literárna veda, pracoval ako časopisecký a nakladateľský redaktor, od r. 1964 v Literárnych novinách. V redakcii Listov zostal až do ich definitívneho zákazu v r. 1969. V r. 1969-70 bol hosťujúcim profesorom na Michiganskej univerzite v USA, po návrate do vlasti nemohol publikovať. V zahraničí, predovšetkým v USA a vo Veľkej Británii, sa stal jedným z najviac prekladaných českých autorov. Prvou významnejšou Klímovou literárnou prácou bola štúdia: Karel Čapek. V r. 1963 vydal román z prostredia východného Slovenska: Hodina ticha. Ďalšie dielo: poviedkové knihy: Milenci na jednu noc a Milenci na jeden den, román: Milostné léto, poviedkové súbory: Má veselá jitra a Moje zlatá řemesla, román: Soudce z milosti. Tiež autor mnohých rozhlasových hier a drám.
1979 - v Bratislave zomrel básnik, prekladateľ, učiteľ Emil Boleslav Lukáč, výrazný predstaviteľ básnického neosymbolizmu. Študoval evanj. teológiu a filológiu v Bratislave, Paríži a Lipsku. V tomto období napísal prvé verše, prekladal z modernej francúzskej a maďarskej poézie. Ako kňaz pôsobil len krátko, od r. 1926 začal učiť slovenský jazyk na Hudobnej a dramatickej akadémii a dievčenskom gymnáziu v Bratislave. Bol redaktorom viacerých novín a časopisov: Mladé Slovensko, LUK, Slovenské smery, Tvorba. V r. 1933-39 tajomník Spolku slovenských spisovateľov, 1936-39 poslanec Národného zhromaždenia v Prahe a Slovenského snemu v období Slovenského štátu. Do r. 1950 pracovník Povereníctva školstva a osvety, neskôr pracovník v Literárnom múzeu Janka Jesenského a od r. 1965 tlačiarenský korektor. Po r. 1948 padol do nemilosti a k poézii sa vrátil až v pol. 60. rokov. Na jeho básnickú tvorbu vplývalo hlboké kresťanské založenie a priateľstvo s Vladimírom Royom. Básnické zbierky: Spoveď, Dunaj a Seina, Hymny k sláve Hosudarovej, O láske neláskavej, Križovatky, Spev vlkov, Elixír, Bábel, Moloch, Óda na poslednú a prvú, Srdce pod Kaukazom. Napísal libreto k opere Viliama Figuša-Bystrého Detvan. Narodil sa 1. novembra 1900 v Hodruši-Hámroch.
