V kuloároch zasadania ministrov v Holandsku sa debatovalo hlavne o nápade francúzskeho ministra financií Nicolasa Sarkozyho (na snímke ČTK) podmieniť výplaty zo štrukturálnych fondov pre nové členské štáty výškou zdanenia firemných ziskov. Sarkozy sám túto tému na oficiálnej časti zasadania príliš nerozvádzal, naopak, s novinármi sa venoval práve jej. Niektoré agentúry preto usúdili, že táto téma je pre neho dôležitá skôr s ohľadom na jeho domáce politické ambície než pre tvorbu európskych pravidiel.
Sarkozy argumentoval tým, že nie je možné trpieť, aby nové členské štáty praktikovali nízke podnikové dane, lákali tým investorov zo "starých" členských štátov a aby pritom dostávali najväčšiu časť peňazí z prerozdeľovania spoločných peňazí.
Jeho názory rozhodne odmietli ministri všetkých desiatich nových členov EÚ, ale aj napríklad Írsko a Británia. Argumentovali tým, že priame dane musia zostať vo výlučnej pôsobnosti národných vlád a že podľa platných zmlúv o EÚ nemajú nič spoločné s kritériami na vznik nároku na dotácie z EÚ, ktorých cieľom je zbližovať výkonnosť ekonomík a životnú úroveň EÚ ako celku. (čtk)
SCHEVENINGEN/BRATISLAVA - Závislosť čerpania európskych fondov od výšky podnikových daní bola nakoniec len okrajovou témou na rokovaniach ministrov financií Európskej únie. Schôdzka, ktorá sa skončila včera, však riešila iné dôležité návrhy, ktoré ukázali nejednotnosť názorov členských štátov. Slovensko zotrvalo na doterajších postojoch k paktu stability i daňovej harmonizácii.
Podnikové dane
Debata o daňovej harmonizácii sa nakoniec sústredila na harmonizovanie daňového základu. Ide o definíciu príjmov a výdavkov, z ktorých sa utvorí základ na výpočet daňovej povinnosti firmy. Slovensko má širší daňový základ než mnohé krajiny zo skupiny starých členov. Ministri nakoniec prijali spoločné vyhlásenie, v ktorom zaviazali Európsku komisiu, aby skúmala možnosti harmonizovania daňového základu.
Slovensko, podobne ako Británia, Írsko, Estónsko a Dánsko, zaujalo k tejto téme zamietavý postoj. Mnohí ďalší členovia vrátane Česka boli skeptickí. "Odmietame nielen harmonizáciu daňových sadzieb, ale i daňového základu," povedal v Holandsku pre ČTK minister Ivan Mikloš. Podľa jeho poradcu Martina Bruncka by spoločný základ v navrhovanej podobe zhoršil podnikateľské prostredie na Slovensku i znížil rozpočtové príjmy. "Dôvod je ten, že pri 19-percentnej dani sme zaviedli široký základ bez množstva neefektívnych výnimiek a jeho opätovné zúženie by znamenalo znovuzavedenie deformácií," povedal Bruncko.
Hoci ministri komisiu poverili prácou na skúmaní možností zladenia daňového základu, komisia dala jasne najavo, že vie o nejednotnosti názorov. "Zdá sa, že niektoré štáty nechcú spoločný základ a sú v každom prípade proti akejkoľvek práci na zlaďovaní miery zdanenia," uviedla komisia.
Pakt stability
Pakt stability a rastu, ktorý ohraničuje hospodárenie štátov eurozóny, nechce Európska únia nijako zásadne meniť. Uvažuje však o jeho spružnení na obdobie hospodárskeho poklesu či stagnácie, no zatiaľ nevie, ako to urobiť.
"Nechceme pakt rozriediť, ale naopak, posilniť ho, vyjasniť a lepšie aplikovať," povedal minister financií hosťujúceho Holandska Gerritt Zalm. Zdôraznil, že napriek porušovaniu v posledných dvoch rokoch sa pakt osvedčil - v porovnaní s obdobím recesie v minulosti je rozpočtové hospodárenie krajín oveľa lepšie, inflácia sa drží pri zemi a takisto úrokové miery.
Limitný rozpočtový deficit na úrovni troch percent HDP bude podľa Zalma zachovaný rovnako ako strop na štátny dlh vo výške 60 percent HDP. Nie je však zatiaľ jasné, kedy a za akých okolností by členské krajiny mali právo tieto hranice prekročiť. "O tejto veci dohoda nebola, ale nemohli sme sa dohodnúť o všetkom," povedal Zalm.
Dvadsaťpäťka chce posilniť preventívne pôsobenie paktu, najmä rýchlo reagovať na prvé signály zvyšujúcich sa deficitov a posilňovať rozpočtovú disciplínu v obdobiach rastu s cieľom utvárať prebytky na horšie časy.
Slovensko sa v princípe zmenám paktu nebráni. "Máme však podmienku, aby obsahoval ekonomickú logiku a dlhodobú udržateľnosť verejných financií," povedal Bruncko.
Diskusia okolo paktu bola o to zložitejšia, že staré členské krajiny ju spájajú s tvorbou európskeho rozpočtu na roky 2007 až 2013. Šestica bohatých krajín vrátane Nemecka, Francúzska a Británie zopakovala, že nesúhlasí s návrhom Európskej komisie zachovať rozpočtový strop na 1,24 percenta HDP a míňať ročne 1,14 percenta. Žiadajú, aby strop bol znížený na jedno percento, teda toľko, koľko členské štáty stojí únia dnes.
