BRATISLAVA - Ak by sa menšinovej koalícii nepodarilo v parlamente presadiť štátny rozpočet, štát bude hospodáriť tak, ako určí vláda. Toto nové pravidlo stanovuje už rok platný zákon, ktorý však chce KDH ešte v septembri zmeniť.
František Mikloško z KDH sa obáva, že členovia vlády za SDKÚ a ANO by vo vláde odhlasovali provizórny rozpočet aj bez súhlasu koaličných SMK a KDH a ešte sa "na tom zabávali".
Podľa neho nie je možné "dať do rúk moc dvom alebo trom ľudom vo vláde a prizerať sa, ako sa s nami hrajú".
Preto bude KDH trvať na tom, aby sa zákonom vrátila situácia do pôvodného stavu, keď štát fungoval po neprijatí rozpočtu podľa rozpočtu z minulého roka. Ak by sa to nepodarilo, "potom treba pomýšľať na oveľa radikálnejšie kroky", povedal Mikloško.
Poslanec SDKÚ a člen finančného výboru Jozef Mikuš povedal, že jeho strana nemá ambície "spájať sa s jednou či druhou stranou proti niekomu".
Podpredseda KDH pre ekonomiku Július Brocka však koaličným partnerom príliš nedôveruje a upozorňuje, že "dnes to nie je len zápas koalície a opozície, ale aj medzi koaličnými stranami".
Predseda ANO a minister hospodárstva Pavol Rusko ešte nepočul, že by KDH o tomto probléme hovorilo, a ak s tým mieni prísť, malo by to urobiť predtým, "než sa k rozpočtu zásadne vyjadrí koaličná rada".
To, že vláda si môže určiť rozpočet na budúci rok sama, považuje za praktické ekonomický analytik Tatra banky Róbert Prega. Najmä preto, lebo reformy výrazne menia hospodársku situáciu a vláda môže "vychádzať z aktuálneho scenára vývoja ekonomiky".
Podobne argumentuje aj poslanec HZDS Miroslav Maxon. Keby sa malo ísť podľa predchádzajúceho rozpočtu, "znamenalo by to absolútny chaos vo verejných financiách". Zároveň však hovorí, že ak koalícia nepresadí svoj rozpočet v parlamente, mala by vláda radšej podať demisiu.
To, že vláda môže ísť podľa svojho návrhu rozpočtu bez jeho schválenia parlamentom, považuje ústavný právnik Ladislav Orosz za "netradičné riešenie", ale zároveň si nemyslí, že obmedzuje suverenitu snemovne.
Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že zo systémového hľadiska by bolo vhodnejšie, ak by sa hospodárenie štátu neriadilo iba rozhodnutím vlády, ale riadne schváleným zákonom v parlamente. Na druhej strane, ak by mal štát provizórne fungovať podľa starého rozpočtu, nebolo by v budúcom roku možné uskutočniť niektoré reformné kroky.
Mesežnikov má zatiaľ pocit, že všetky vládne strany sa usilujú o disciplínu, aby nezvyšovali položky rozpočtu proti vôli partnerov. Preto pochybuje, či bude KDH s návrhom zmeniť zákon o rozpočtových pravidlách aj úspešné.
KDH zatiaľ nepovedalo, aký model hospodárenia by chcelo uplatniť v prípade, že sa rozpočet neschváli. Poslanec SMK Zsolt Komlósy si myslí, že by bolo vhodné vrátiť sa k starému pravidlu, aby sa išlo podľa zákona o rozpočte, ktorý platil v minulom kalendárnom roku. Platiť by mal totiž taký zákon o rozpočte, ktorý vyjadruje vôľu parlamentu, a nie vlády.
Poslanec HZDS Miroslav Maxon odkazuje KDH, aby sa "radšej venovalo svojej agende", a zdôrazňuje, že starý rozpočet inak pristupoval k povinným platbám do Európskej únie, čerpaniu eurofondov a že nespomína ani fiškálnu decentralizáciu v samospráve, o ktorej práve rozhoduje parlament.
Úplne iný názor má opozičný poslanec Smeru Miroslav Číž. Označil za "nehoráznosť", aby platil návrh zákona o rozpočte, ktorý schválila vláda, ale parlamentom neprešiel.
Autor: IGOR STUPŇAN, dam
