Chovateľský objekt pripravíme na deratizáciu. FOTO - ARCHÍV

V jesennom období sa hlodavce z voľnej prírody sťahujú bližšie k ľudským obydliam a chovateľským objektom. Dariť sa im môže aj tam, kde narobili značné škody záplavy. Nánosy bahna, znehodnotené potraviny či krmivá vytvárajú predpoklady na prežívanie a rozmnožovanie sa škodcov. Na druhej strane, hlodavce z postihnutej oblasti mohli pred vodou uniknúť, prípadne uhynúť.

Chovateľské objekty treba pripraviť na jesennú deratizáciu, ktorá patrí k základným preventívnym opatreniam. Najväčšie škody spôsobujú potkan obyčajný, potkan čierny, myš domáca, hraboš poľný a hraboš vodný. Poškodzujú stavby a kanalizáciu, znehodnocujú uskladnené obilie a krmivo. Predstavujú nebezpečenstvo pre zvieratá aj pre ľudí, pretože sú rezervoármi a prenášačmi zárodkov mnohých infekčných i parazitárnych ochorení, najmä salmonelózy, leptospirózy či listeriózy. Zároveň sú hostiteľmi vonkajších parazitov a prenášajú predovšetkým blchy, kliešte a vši.

Zabrániť prístupu hlodavcov do chovateľských objektov treba už pri ich výstavbe. Kurín, králikáreň alebo voliéry majú byť špeciálne utesnené proti ich prieniku. V prostredí sa musí stále udržiavať čistota a hygiena, z kŕmidiel treba odstraňovať zvyšky krmív. Krmivá majú byť uskladnené tak, aby sa k nim hlodavce nedostali.

Deratizácia sa uskutočňuje buď mechanicky - lapaním hlodavcov do rôznych pascí, chemickými prípravkami, prípadne plašiacimi prístrojmi. Prístupu detí a domácich zvierat k deratizačným prostriedkom musíme zabrániť. Voľba deratizačného postupu, prípravku, počet a rozmiestnenie návnad, to všetko závisí od druhu a množstva hlodavcov v objekte a od podmienok prostredia. Najvhodnejší spôsob a prípravky poznajú pracovníci asanačnej služby. V každom prípade treba v prostredí, kde sa uskutočňuje deratizácia, dodržiavať bezpečnostné opatrenia a varovať ľudí pred zneužitím nástrah.

Autor: MVDr. MÁRIA INŠTITORISOVÁ