Niekdajší murár z rakúskej podhorskej dedinky Flachau Hermann Maier sa od svojho prvého víťazného triumfu v pretekoch Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní (dosiahol ho 23. februára 1997 v Garmisch-Partenkirchene v superobrovskom slalome) stal postupne nielen najobletovanejším, ale aj najlepšie plateným športovcom v Rakúsku. Bezprostredný muž, ktorý 7. decembra oslávil 28 rokov, cestoval tento týždeň na finále Svetového pohára do švédskeho Aare už ako trojnásobný celkový víťaz krištáľového glóbusu – najprestížnejšej súťaže zjazdárov. Dvojnásobný olympijský víťaz z Nagana ‘98 a nečakaný „stroskotanec“ tohtoročných majstrovstiev sveta na domácich svahoch v St. Antone, kde nezískal ani jedno zlato, vyhlásil po minulotýždňovom víkende v nórskom Kvitfjelli, že celkové víťazstvo vo Svetovom pohári znamená pre neho najvyššiu poctu. „Je to viac ako titul olympijského víťaza alebo majstra sveta, pretože na získanie glóbusu sa musíte udržať v absolútnej špičke počas celej sezóny. Nie je to záležitosť jedných či dvoch výnimočných pretekov.“
Práve v týchto dňoch sa Maier pokúša vyrovnať rekord Švéda Stenmarka, ktorý v priebehu jedinej sezóny (1978/79) dokázal vyhrať 13 pretekov. Rakúšan má zatiaľ, vrátane štvrtkového víťazstva v Aare, na konte 12 triumfov.
Je príjemné, keď ma porovnávajú s legendou Ingemarom Stenmarkom. Zároveň som rád, že som sa dostal na jeho úroveň, pretože vrcholiaca sezóna bola veľmi náročná, veľa pretekov sa totiž počas nej rušilo či presúvalo. Ešte viac sa dotiahnuť na Stenmarka? Hm. On predsa jazdil pätnásť sezón – a to ja veru neplánujem.
Hermann Maier pred finále Svetového pohára v Aare
Senzácia na svahoch
Ten chlapec – to je hotová senzácia! Má neuveriteľnú fyzickú kondíciu, najviac zo všetkých dokáže explodovať na štarte, jazdí v najnižšom zjazdovom postoji a najtesnejšej línii. Čo by to však bolo platné bez Hermannovej citovej motivácie? Zo všetkých dokáže práve on prejaviť najväčšiu túžbu po víťazstve. A čo je najdôležitejšie – je priam nákazlivo bezstarostný.
Bývalý rakúsky zjazdár Karl Schranz po olympijských triumfoch Maiera v Nagane
Murársky učeň, ktorého kedysi vyhodili z lyžiarskeho gymnázia kvôli celkovej telesnej slabosti, je dnes multimilionár a po prezidentovi Klestilovi najvýznamnejšia osobnosť Rakúska. Aby to však dosiahol, musel pristúpiť na tvrdú rehoľu. Hermann Maier veľmi rýchlo pochopil, že na úspech nestačia iba silné nohy a robustná postava (výška 181 cm, hmotnosť okolo 91 kg), ale že musí pracovať najmä hlavou. A samozrejme, že musí vedieť presne formulovať svoje požiadavky v tréningovom procese a dobre komunikovať s realizačným tímom.
V tréningovom stredisku Obertauren si Hermann vybudoval vlastnú ríšu s najmodernejším vybavením, vrátane prístrojov na výskum. Pôsobí tam aj sedem vysokokvalifikovaných odborníkov – lekárov, fyzioterapeutov a diplomovaných športových pedagógov. Vládne tam však priateľská atmosféra, ku ktorej prispieva sám Maier.
„Ešte som nepoznal športovca, ktorý by sa venoval športu s takým úsilím, koncentrovanosťou a zodpovednosťou ako Hermann,“ hovorí vedúci strediska Heinrich Bergmüller.
A lyžiar sa svojmu realizačnému tímu odmeňuje triumfami ako na bežiacom páse. Potom mu asi ťažko niekto závidí, že má najefektívnejší športový sponzoring v histórii spoločnosti Reiffeisen. Iba logo tejto firmy na prilbe a šiltovke vynáša Maierovi 10 miliónov šilingov ročne a jeho celoročné príjmy z reklamy a od sponzorov dosahujú okolo 100 miliónov šilingov.
Čo si o takých sumách myslí Maier? „Mojím prvoradým cieľom bolo vždy stať sa špičkovým športovcom. Na peniaze som nemyslel. Ak by som totiž od začiatku počítal s tým, že vďaka lyžovaniu zbohatnem, zrejme by som zle skončil. Ani vtedy, keď už pred cieľovým šúsom cítim, že mám na dosah ďalšie víťazstvo, nikdy mi nenapadne zaťažovať sa tým, koľko za preteky dostanem. Nerátam ani vtedy, keď oddychujem po namáhavom tréningu. Naopak, premýšľam najmä o tom, ako vyhrať najbližšie preteky.“
Jasné a úprimné. Typický muž z hôr, ktorý sa nikdy nenudí. Určite aj preto absolvoval na Jamajke po skončení uplynulej sezóny „superdesaťboj“ s osobnosťami amerických športových profilíg v netradičných disciplínach: v plávaní, behu na 100 yardov, cyklistike, behu na 800 metrov, vzpieraní, golfe, streľbe na basketbalový kôš, pretekoch na vodnom skútri a pretekoch na kajaku. Výsledok? Aj tu patril Maier k najlepším, v silnej konkurencii skončil na 5. mieste. No a svoju dobrodružnú povahu potom už iba potvrdil pochodom marockou púšťou. S batohom na chrbáte, povrazom a nožom absolvoval takzvaný tréning prežitia v spoločnosti bývalého kondičného trénera amerického herca Brada Pitta.
Až po tom všetkom sa stihol zamilovať do svojej novej lásky, ktorá pochádza z Horného Rakúska. Určite aj ona tvrdí, podobne ako Maierova matka Gerta, že Hermann nie je zlý chlapec. Iba médiá zvyknú z Maiera – modly vytvoriť občas Maiera – egoistu a pripisujú mu napríklad „imperátorskú nadutosť“, ako sa to stalo počas tohtoročných MS v St. Antone, kde sa Maierovi vôbec nedarilo.
Fenomén Stenmark
Byť vynikajúci, a pokiaľ je to možné, aj najlepší zo všetkých – táto vlastnosť prerástla u Ingemara do jeho životného štýlu. Preto dokáže byť k sebe neúprosný ako máloktorý z jeho súperov. Veď každý Stenmarkov tréning sa vlastne mení na preteky, ktoré jazdí sám proti sebe.“
Hermann Nogler, dlhoročný Stenmarkov tréner
Dnes už takmer 45-ročný Ingemar (narodeniny oslávi 18. marca), rodák zo švédskej dedinky Tärnaby a v súčasnosti vyznávač daňového raja v Monte Carlo, ktorý sa venuje svojmu športu ako marketingový manažér, je nepochybne výnimočným lyžiarom všetkých čias. Žijúca legenda, ktorú sotva ešte niekto predstihne v počte triumfov v Svetovom pohári. Jeho 40 prvenstiev v slalome a 46 v obrovskom slalome vraví za všetko. Rovnako ako jeho 15 malých glóbusov (okrem troch veľkých) za víťazstvá v jednotlivých technických disciplínach. Stenmark jazdil iba v oblúkoch, na rýchly zjazd nemal vlohy, ba ani smelosť. Jeho 16 rokov vo svete veľkého lyžovania – a vždy na lyžiach Elan – však navždy tento šport poznačili.
Ešte počas kariéry hovorieval Stenmarkov tréner Nogler aj o tom, že „pre Ingemara peniaze nič neznamenajú“. Samozrejme, vtedy také veľké sumy ako dnes na svahoch ani nelietali. U Stenmarka však bola príčina inde – v jeho mentalite, ktorú formovalo prostredie, kde žil – takmer nedotknutá príroda ďaleko od mestskej civilizácie za polárnym kruhom. Pre Stenmarka bola typická plachá odmeranosť, pokora, túžba po sebarealizácii, tvrdosť voči sebe samému. Vďaka sympatickému lyžiarovi je však dnes jeho rodné Tärnaby vyhľadávaným zimným strediskom a oblasť dlho známa iba prvou laponskou školou vo Švédsku zasa obľúbeným turistickým rajom. Dnes tu možno navštíviť Fjällvindens Alpinarium – unikátne lyžiarske múzeum s množstvom cenných trofejí a exponátov.
„To, že Stenmark sa stotožnil s prívlastkom fenomenálny, súvisí s jeho povahou a spôsobom, akým sa naučil šport vnímať. Stenmark predstavoval priam geniálny talent umocnený všestrannou športovou prípravou, prísnou životosprávou a sebadisciplínou, od ktorej sa neodklonil ani v čase najväčšej slávy a finančných ziskov. V tomto hľadajme veľkosť jeho športového srdca,“ hovorieval tréner Nogler.
Stenmark mal však aj osobitý štýl jazdy v oblúkoch, kde podľa mnohých odborníkov dokonale využíval najmä silné chrbtové svalstvo a podľa Killyho až „abnormálne“ sedacie svaly. Práve tie umožnili Stenmarkovi jazdiť v oblúkoch s menšou prácou hornej časti tela, ale plavne a elegantne. Dvojnásobný olympijský víťaz a trojnásobný majster sveta využíval počas jazdy celú lyžu, čo zvyšovalo akceleráciu, jazdil na hranách lyží a ako jeden z mála bol schopný prenášať váhu tela na celú lyžu. To bolo vtedy ešte niečo nové.
A tak hádam jediné, čo Stenmarkovi v čase veľkej kariéry nevyšlo, bolo manželstvo s plavovlasou Ann Ulfafhgnovou, v ktorom sa im narodila dcérka. Po siedmich rokoch však ich manželstvo stroskotalo.
Legendy najcennejších glóbusov
Keď pred 35 rokmi vyšiel švajčiarsky športový novinár Serge Lang na biele svahy so svojím patentom, málokto sa odvážil odhadnúť, či putovanie lyžiarov z jedného strediska do druhého a ich súperenie v troch disciplínach nájde odozvu. Udialo sa to v období medzi dvoma zimnými olympiádami – v Innsbrucku v roku 1964 a Grenoble 1968, keď na zjazdovkách dominovali najmä reprezentanti alpských veľmocí. Kraľovali hviezdy ako Jean-Claude Killy, Karla Schranz či Gustav Thoeni, vďaka ktorým sa na konci 60. a začiatkom 70. rokov tešili súboje o krištáľové glóbusy značnej popularite.
Val d‘ Isere, zjazdovka v Kitzbüheli, krkolomný Lauberhorn vo Wengene, oblúky v Madonne di Campiglio, St. Antone a ďalších strediskách na mape Svetového pohára sa stávali pre priaznivcov zjazdového lyžovania čoraz silnejším magnetom. Aj preto, že sa stalo typickým televíznym športom. Aj keď prežívalo svoje vrcholy a pády, vždy sa na obzore zjavila nová hviezda. Takými boli Švéd Stenmark, Rakúšan Klammer, americké dvojičky Steve a Phil Mahreovci, najvšestrannejší zjazdári histórie Švajčiar Zurbriggen a Luxemburčan Girardelli (Girardelli je pôvodom Rakúšan, ale keďže Rakúsky lyžiarsky zväzy neakceptoval jeho talent, otec Helmut požiadal o luxemburské občianstvo). Až potom prišiel taliansky „klaun“ Alberto Tomba či Rakúšan Hermann Maier. Práve „Herminátor“, ako Maiera prezývajú, je najväčším oživením Svetového pohára od olympijskej sezóny v Nagane 1998. Otázkou zostáva, či sa mu podarí v počte víťazných pretekov Svetového pohára a celkových prvenstiev v ňom dostihnúť aspoň niektorých pred ním.
MARTIN PRÍBELSKÝ
Poradie v zisku veľkých glóbusov
5 Marc Girardelli (Lux.) 1985–86, 89, 91, 93
4 Gustavo Thoeni (Tal.) 1971–73, 75
4 Pirmin Zurbriggen (Švaj.) 1984, 1987–88, 90
3 Ingemar Stenmark (Švéd.) 1976–78
3 Phil Mahre (USA) 1981–83
3 Hermann Maier (Rak.) 1998, 2000–01
2 Jean-Claude Killy (Fr.) 1967–68
2 Karl Schranz (Rak.) 1969–70
2 Lasse Kjus (Nór.) 1996, 99
Najviac víťazných pretekov SP
1. Ingemar Stenmark 86
2. Alberto Tomba 50
3. Marc Girardelli 46
4. Pirmin Zurbriggen 40
5. Hermann Maier 40
(po zjazde v Aare)
