Mnoho firiem radšej zaplatí pokutu, ako by zamestnávalo toľko zdravotne postihnutých, koľko im zákon káže. Úradníci si to vysvetľujú aj tým, že zdravotne postihnutí pre zamestnávateľa predstavujú riziko. FOTO - ARCHÍV SME

Zamestnávať invalidných občanov je povinná každá firma s 20 a viac zamestnancami, a to toľko, aby ich bolo 3,2 percenta z jej zamestnancov.

V okrese Žilina sa povinnosť zamestnávať invalidných občanov týka približne 400 firiem. Andrea Macková z úradu práce v Žiline tvrdí, že "odvod" za minulý rok zaplatilo 205 z nich, čiže čosi vyše polovice.

V okrese Malacky radšej pokutu zaplatia približne dve tretiny zamestnávateľov. "Ide o veľmi vysoké sumy, predovšetkým u zamestnávateľov so zahraničnou účasťou v priemyselnom parku Záhorie," hovorí Dagmar Furianová z úradu práce v Malackách.

Aj v okresoch Galanta či Čadca vraj zamestnávatelia uprednostňujú možnosť zaplatiť pokutu. "16 200 korún je (pre zamestnávateľa) oveľa menej, ako keby takéhoto človeka zamestnal aj na polovičný úväzok," hovorí šéf úradu v Čadci Peter Špita.

Mária Orgonášová zo združenia zdravotne postihnutých tvrdí, že v minulosti boli požiadavky na zamestnávateľov tvrdšie, avšak "pod tlakom zamestnávateľskej loby" sa znížili. Problémom podľa nej je napríklad to, že firmy sú málo informované o schopnostiach postihnutých, ale aj o tom, že na zamestnávanie postihnutého im štát môže prispieť.

"Podniky sú schopné zamestnať tak nanajvýš jedno percento zdravotne postihnutých," tvrdí František Bruckmayer z asociácie združení zamestnávateľov.

Niektorí zamestnávatelia sa k záležitosti neradi vyjadrujú, iným to, naopak, problém nerobí. Makyta Púchov má podľa personálneho riaditeľa Ivana Dlugoša zamestnávať 86 ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou. "V skutočnosti zamestnávame 88 takýchto ľudí," tvrdí.

V hlinikárni v Žiari nad Hronom zdravotne postihnutí predstavujú približne 0,8 percenta z celkového počtu zamestnancov. "Väčšina pracovných miest je pre zdravotne postihnutých nevhodná, vzhľadom na vysoké nároky na zdravotný stav," vysvetľuje Marcela Vlčková zo spoločnosti.

Firmy sa zaplateniu pokuty môžu vyhnúť tak, že si tovar či službu objednajú tam, kde zdravotne postihnutí pracujú - v "chránenej dielni". Ani toto však často neplní svoj účel. Furianová hovorí, že ak to niekto chce urobiť, zákazku "pomaly nemá komu" dať. "Evidujeme asi 10 chránených dielní."

JOZEF ČAVOJEC