Obyčajné šialenstvo: namiesto ČT nastúpila Nova

Český režisér Petr Zelenka neraz povedal, že Slovensko mu pripomína Bulharsko alebo Mongolsko - krajiny, ktoré sa dobrovoľne zriekli svojej národnej kinematografie. A hoci český film na rozdiel od slovenského žije, v poslednom čase prišiel o jednu z výhod, ktoré v porovnaní so Slovenskom mal - verejnoprávna Česká televízia, ktorá sa snažila podporovať domácu filmovú tvorbu a ochotne vstupovala do projektov, už na to nemá, lebo bojuje o vlastné prežitie. Tým sa obojstranne výhodný vzťah skončil a ČT už odmieta podporovať domácu kinematografiu. Má však náhradníka - komerčnú Novu. Tá sa spolupodieľa napríklad na novom autorskom filme Petra Zelenku Príbehy obyčajného šialenstva, čo okrem iného znamená, že keď sa film objaví na obrazovke Novy, bude prerušovaný reklamnými blokmi.

"Ide o komerčný film," konštatuje režisér Petr Zelenka, ktorého pôvodne nekomerčné projekty Mňága - Happy End, Knoflikáři, Samotáři, alebo Rok diabla doteraz zakaždým zaznamenali aj obchodný úspech.

Scenár filmu napísal Zelenka podľa vlastnej rovnomennej divadelnej hry, ktorú už tretiu sezónu uvádza Dejvické divadlo v Prahe, a na Slovensku - divadlo Andreja Bagara v Nitre. Hoci sa text pre film od divadelného odlišuje, nosná myšlienka tejto čiernej tragikomédie, vyjadrená aj v jej názve, ostala nezmenená.

Hlavný hrdina Petr, ktorého v divadle aj vo filme hrá Ivan Trojan, sa pokúša poctivo čeliť životným situáciám, napriek šialenstvu tohto sveta a vzťahom v ňom, ale toto jeho úsilie je nad ľudské sily.

Jeho matka (Nina Divíšková) vystrihuje z novín katastrofické správy, zbiera staré šatstvo a odosiela ho v balíkoch ako humanitárnu pomoc do krajín, postihnutých prírodnou katastrofou alebo vojnovým konfliktom. O Petrovom otcovi (Miroslav Krobot), ktorý v 70. rokoch čítal komentáre k spravodajským filmovým týždenníkom, svojmu synovi tvrdí, že čoskoro úplne ohlúpne a zomrie. Otec, ktorý sa bojí vlastného hlasu, však chytí druhý dych po stretnutí s mladou sochárkou. Petr sa zmieta v nedorozumeniach so svojím bývalým dievčaťom Janou (Zuzana Šulajová), ktorá si hľadá partnerov v nočnej telefónnej búdke a nakoniec si nájde niekoho, kto po nej opakuje všetky slová. Keď je Petr doma, musí pozorovať, ako sa milujú jeho susedia, ktorí mu za to platia. Skladateľ výťahovej hudby (Jiří Bartoška) smúti za ženami, ktoré sa v minulosti dokázali obetovať pre ideály svojich mužov, nech boli akékoľvek.

Koniec nakrúcania Príbehov obyčajného šialenstva na sklonku leta patril masovej scéne datovanej rokom 1972, v ktorej jasajúci dav Pražanov víta vodcu kubánskej revolúcie Fidela Castra.

Ivan Trojan, Nina Divíšková, Miroslav Krobot a Petr Zelenka: "Tu asi hercom ukazujem, čo je kamera, keby to náhodou nevedeli. Ich to však evidentne nezaujíma."

Napriek tomu, že slovenský film je mŕtvy, slovenské herečky žijú, a v Príbehoch obyčajného šialenstva hrajú hneď tri - Zuzana Šulajová, Marta Sládečková a Jana Hubinská. V epizodickej úlohe čašníka, vybiehajúceho z kaviarne na rušné Václavské námestie, si zahral aj riaditeľ Slovenského filmového ústavu - Peter Dubecký. Zuzana Šulajová, ktorej režisér zveril hlavnú ženskú postavu, musela pre nakrúcanie stráviť celé leto s čiernym slnečníkom. Práce na filme začali jeho začiatkom a Zuzana sa chránila pred slnkom, aby sa neopálila - ani na krátkej dovolenke pri mori. Foto (čort)

Scéna, kde sa Ivan Trojan pozerá na to, ako sa milujú iní ľudia, ktorí ho o to požiadali. Petr Zelenka: "Snažili sme sa Zuzanu Bydžovskú prinútiť vzdychať, ale ona to nevie. Tak sme sa v noci zavreli v izbe asi na hodinu, nikto zo štábu nerozumel, čo tam toľko robíme. My sme ju to však na striedačku učili - ja, pomocná režisérka, Jiří Bartoška, a zvukár, sme jej predvádzali, ako sa vzdychá. Tvrdila, že ona je pri milovaní potichu. Vznikol k tomu hodinový soundtrack - prehováranie Zuzany, aby to skúsila. Nakoniec sme ju to naučili cez dýchanie, do ktorého postupne dávala čo najviac hlasu. Vždy sa to však končilo jej šialeným smiechom. Asi to bude musieť navzdychať niekto iný, možno Valerie Zawadská (česká dabingová stálica - pozn. red.)."