Reliéf "otca Turkov" - Atatürka sa "pozerá" na tureckú zástavu. Atatürkovým snom bolo doviesť Turecko do Európy. Ešte stále je pred jej bránami.
FOTO- REUTERS
Európska komisia o mesiac vydá svoje stanovisko k začiatku vstupných rokovaní s Tureckom. Ak bude pozitívne, nemala by únia váhať a začať s Turkami vyjednávať. Inak príde o prestíž. Myslia si to členovia nezávislej komisie, ktorá pre úniu pripravila posudok. Sedel v nej bývalý fínsky prezident Matti Ahtissari, bývalý poľský šéf diplomacie Bronislav Geremek a ďalší bývalí premiéri, ministri zahraničia a eurokomisári.
Skoré začatie rozhovorov, samozrejme, očakáva Ankara, ktorá hovorí o úspechoch pri demokratizácii krajiny, ale aj európske trhy. Začiatok rozhovorov je pritom z praktického hľadiska len symbolickým krokom, celý prístupový proces by mohol trvať podľa expertov desať až pätnásť rokov. Dôvody sú dva: únia sa spamätáva zo súčasnej vlny rozširovania a Turecko má čo doháňať.
Verheugen na inšpekcii
Od pondelka je v Turecku na "inšpekčnej ceste" komisár pre rozšírenie Günter Verheugen. Ten sa vyjadroval mierne optimisticky, hoci hovoril aj o rezervách v súvislosti s menšinovými právami Kurdov.
Práve postavenie Kurdov, ale aj nedostatky v oblasti ľudských práv Turecku únia často vytýkala. Za posledné roky však Ankara prijala niekoľko ľudskoprávnych zákonov, novelizovala ústavu a zrušila v Európe neprijateľný trest smrti.
Napriek tomu má deficity: ľudskoprávne organizácie napríklad pripomínajú dlhotrvajúci súdny proces s kurdskou aktivistkou Leylou Zanovou, ktorý má viacero procesných chýb. Ešte stále sa hovorí aj o mučení kurdských väzňov, hoci nie v takých rozmeroch ako v minulosti. Problematické je aj postavenie armády, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je nevera nezákonná.
Podporovatelia tureckého členstva v únii tvrdia, že to všetko sa môže zmeniť počas dlhých prístupových rokovaní. Hovoria: Turecko potrebuje jasný signál, pretože sa snaží. Upozorňujú aj na to, že na Turkov sa nesmú vzťahovať prísnejšie kritériá ako na ostatné krajiny.
Ťažké rozhodnutie
Politicky je však rozhodnutie o rokovaniach o vstupe Turecka do únie veľmi náročné. V únii totiž nepanuje jednotný názor, či do nej Turecko vôbec patrí. Spor sa tiahne medzi jednotlivými krajinami, ale aj politickými stranami.
Za tradičných spojencov Turecka sa považujú Briti či Nemci, ale napríklad nemecká pravica volí opatrnejší prístup. S malými sympatiami sa turecké ambície stretávajú vo Francúzsku.
Komisár Frits Bolkenstein z predsedníckej krajiny únie - Holandska napríklad naposledy rozvíril hladinu, keď povedal, že ak to bude s Tureckom takto pokračovať: "Bude Amerika jedinou superveľmocou, Čína ekonomickým gigantom a Európa bude viac islamská." Vzápätí jeho hovorca povedal, že komisár nemá nič proti vstupu Ankary do únie.
Rozhodnutím o začiatku vstupných rozhovorov s Tureckom by sa únia dostala do novej situácie: prvýkrát by vyjednávala s krajinou, ktorá je prevažne moslimská. Obavy má aj z veľkosti Turecka či jeho životnej úrovne.
Uvedomuje si však aj potenciál tureckého trhu, jeho strategickú polohu či svoje demografické problémy.
Čo v únii preváži, bude jasnejšie na začiatku októbra. Komisia sľubuje férové stanovisko. Záverečné slovo však budú mať šéfovia vlád a štátov na decembrovom summite v Bruseli.
Na otázku, čo bude, ak Turecko neposunú dopredu, nikto nechce odpovedať.
