na dovolenku

• Základná výmera sú štyri týždne, kto však od 18 rokov odpracoval aspoň 15 rokov (do tohto obdobia sa ráta aj starostlivosť o dieťa do troch rokov, ukončené štúdium, doktorandské štúdium, vojenčina, starostlivosť o bezvládnu blízku osobu, podnikanie, alebo aj obdobie v evidencii nezamestnaných), má nárok na päť týždňov. Podmienkou na čerpanie dovolenky je, aby zamestnanec odpracoval u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, inak má nárok iba na pomernú časť. "Ak dôchodca vykonáva prácu v nejakých sťažených či zdraviu škodlivých podmienkach, napríklad ak robí s infekčnými materiálmi, má nárok aj na dodatkovú dovolenku bez ohľadu na to, či je dôchodca," hovorí Balažová.

na stravu

• Podmienkou jej poskytovania je aspoň štvorhodinová pracovná zmena.

na prestávku

• Ak je pracovná zmena dlhšia ako šesť hodín, má zamestnanec nárok na prestávku 30 minút na odpočinok a jedenie.

na prekážky v práci

• Môžu byť všeobecné, osobné alebo na strane zamestnávateľa.
• Pri všeobecných musí zamestnávateľ poskytnúť voľno zamestnancovi. Ide o výkon verejných funkcií (starosta, poslanec...) a občianskych povinností (napr. práca znalca, tlmočníka, ale aj povinné lekárske prehliadky, darovanie krvi, práca v odboroch...) , ak ich nemožno vykonať mimo pracovného času. Zamestnancovi nevzniká nárok na náhradu mzdy, okrem prípadov povinných prehliadok, darovania krvi či iných orgánov alebo pri vzdelávaní.
• Pri osobných prekážkach ospravedlní zamestnávateľ neprítomnosť zamestnanca alebo mu udelí pracovné voľno, v niektorých prípadoch vzniká aj nárok na náhradu mzdy. Ide o pracovnú neschopnosť pre chorobu, úraz, materskú a rodičovskú dovolenku, ošetrovanie chorého člena rodiny, karanténu, vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, preventívnu prehliadku súvisiacu s tehotenstvom, narodenie dieťaťa manželke zamestnanca, prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť, sprevádzanie člena rodiny na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení či úraze, postihnutého dieťaťa do sociálneho zariadenia či špeciálnej školy, úmrtie člena rodiny, vlastnú svadbu, sťahovanie či hľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru.
• Pri prekážkach na strane zamestnávateľa, napríklad pri poruche stroja, nedodaní surovín, má zamestnanec nárok aj na náhradu mzdy.

Pracovná zmluva na kratší pracovný čas ako 20 hodín

• Nároky sú takmer rovnaké ako pri riadnej pracovnej zmluve, no platí "znížená ochrana" pri výpovedi. Pracovný pomer môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná lehota je 15 dní a začína plynúť dňom, v ktorom sa doručila výpoveď. Zamestnanec nemá nárok na odstupné a odchodné.
• Nárok na dovolenku je zachovaný, no nárok na stravu obyčajne nevznikne, podmienkou totiž je aspoň štvorhodinový pracovný čas. V prípade, že je 20-hodinový týždeň rozvrhnutý do troch dní, nárok na stravu za tieto dni už vznikne.
• Podobne je to aj s prestávkou na odpočinok a jedlo, na ktorú vnikne nárok iba vtedy, ak je pracovná zmena dlhšia ako šesť hodín.
• Zamestnanec má nároky aj pri prekážkach v práci.

Dohoda o vykonaní práce

• Zamestnanec nemá nárok na dovolenku, prekážky v práci, návštevu lekára, ak si tieto výhody nedohodne individuálne v zmluve. Takýto zamestnanec má nárok na ochranu bezpečnosť zdravia pri práci. Dohodu možno uzavrieť, ak predpokladaný rozsah práce nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku.

Domácky zamestnanec

• Ide o pracovný pomer, kde zamestnanec nevykonáva prácu na pracovisku, ale doma. Ak splní podmienky zákona, má v podstate nárok na dovolenku aj na stravu, ale záleží na dohode so zamestnávateľom, pretože ide o veľmi špecifický pracovný pomer, kde si pracovný čas vlastne organizuje sám zamestnanec.
• Pri dôležitých osobných prekážkach nemá takýto zamestnanec nárok na náhradu mzdy, s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka.
• Nemá nárok ani na mzdu za nadčasy, prácu vo sviatok, nočnú prácu či prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí.