Počuli sme výbuch a potom sme začali utekať. Tak opisujú svoje včerajšie oslobodenie zo školy v Beslane niektoré deti. Hovoria, že výbuch im vlastne zachránil život. Boli už také smädné, že začali piť moč. Keď po výbuchu nastal zmätok, utekali von zo školy. Zo strechy na ne začali strieľať únoscovia. Potom tam vtrhlo ruské komando.
Deti, mnohé polonahé a zakrvavené, sa zatiaľ vrhli na svojich rodičov a fľaše z vodou. Niektoré potom zamdleli.
Ako sa to začalo
"Myslela som si, že je to špeciálne prekvapenie programu na začiatok školského roka," hovorí o útoku únoscov štrnásťročná Diana Kralova. Keď muži začali strieľať do vzduchu, pochopila, že nejde o žart.
Diane sa podarilo skryť do kotolne, pootvoriť dvere a ujsť. Mala šťastie, väčšina detí smerovala po prepade školy do telocvične. Tam teroristi poslali aj ich mamy, mužov odviedli na druhé poschodie. Nechali ich stáť pri stene.
Školu obsadili asi pol hodiny po úvodnej slávnosti. Podľa svedkov na dvor prišlo policajné auto, z ktorého vyskočili zamaskovaní muži a ženy v čiernom. Masky nezložili po celý čas. "Videla som len ich oči a brady," povedala ruskému denníku Izvestija Rosa Dudijeva. Do školy prišla s vnučkou: Milana mala nastúpiť do prvej triedy.
Teroristi sa postavili k vchodu, aby nikto neutiekol. Podľa Rosy kričali na deti dobrou ruštinou: "Rusi, Rusi, poďte sem, nič sa vám nestane." Niektoré vraj ponúkali čokoládou.
Smäd a hlad
Deti a ženy nahnali do vnútra telocvične krikom, strieľaním do vzduchu a granátmi. Prikázali im sadnúť si a byť ticho. Všade boli výbušniny, dva vaky s bombami viseli z basketbalových košov. Podľa svedkov mali teroristi veľké množstvo zbraní.
Medzi sebou sa takmer nerozprávali, dorozumievali sa gestami a s rukojemníkmi hovorili len vtedy, keď okrikovali deti. Opakovali im, že nedostanú žiadnu vodu, lebo ich vláda im ju nechce dať.
Ľudí, ktorí sa zranili pri prestrelke alebo na úteku, teroristi vraj zabili, aby s nimi nemali problémy. Chorých a tých, čo sa necítili dobre, zavreli mimo telocvične. Lieky, čo úrady dopravili ku škole, im nedali.
Vonku pred školou stáli zúfalí rodičia a nehybní policajti. Podľa reportéra denníka Moscow Times nevystrelili ani vtedy, keď psy začali obhrýzať telo mŕtvoly pred školou.
Už v stredu večer dojedli deti zvyšky potravín zo školskej jedálne, vodu pili z vodovodu. Neskôr im to zakázali. Dojčatá kŕmili mliekom v prášku. Sypali im ho do úst, lebo voda nebola. Neskoro večer sa na chodbe školy odpálili dve samovražedné atentátničky. Rukojemníci si mysleli, že sa začala akcia na ich oslobodenie. Únoscovia im len sucho oznámili, že ich sestry "vyhrali svoj boj".
Sophiina voľba
V štvrtok ráno to bolo zlé, deti celú noc plakali. V noci bolo veľmi chladno. Nebolo čo jesť, ľudia ležali natlačení v telocvični a nedalo sa dýchať. Teroristi oznámili, že pustia niekoľko žien a najmenšie deti. Rozhodli sa, že pustia aj Zalinu Džandarovú. Pripravili jej však najťažšiu chvíľu jej života. Zalina prežila svoju Sophiinu voľbu. Povedali jej, že môže zobrať len jedno svoje dieťa: šesťročnú prváčku Alanu alebo dvojročného Alana. "Prosila som ich na kolenách, plakala som," cituje ju denník Los Angeles Times. Teroristi jej povedali, že môže zostať, ale že neskôr aj tak všetkých zabijú. Povolili jej, aby si zobrala chlapca. "Počula som, ako moja dcéra plače a volá ma späť. Vtedy sa moje srdce rozpadlo na malé kúsky."
Do včera rána v škole vládol strach, hlad a nervozita. Deti aj teroristi boli čoraz unavenejší. Hru nervov prerušil výbuch. Teraz v škole počítajú mŕtvych. (mik)
