Muž nesie zraneného chlapca zachráneného zo školy. FOTO - ČTK/AP

Chlapec medzi oslobodenými rukojemníkmi. FOTO - TASR/EPA

Boli to silné zábery. Po takmer hodinovej prestrelke vybiehajú zo školy deti. Väčšina len v spodnej bielizni a zašpinených ponožkách. Niektoré kričia od hrôzy, iné od bolesti. Ženy sú na tom ešte horšie. Psychicky vyčerpané padajú na zem bez ohľadu na streľbu v ich tesnej blízkosti.

Niektoré deti vládzu utekať po vlastných, iné odnášajú na rukách príbuzní, ktorí prežili neznesiteľné hodiny neistoty. Hneď naťahujú ruky za fľaškami s vodou, ktorú nemali v ústach viac ako dva dni. "Ani raz mi nedali napiť, nepustili ma na toaletu," hovorí jeden z mužov.

Žena, ktorú odnášajú na nosidlách, hystericky kričí: "Musíte sa tam vrátiť, moje dieťa tam zostalo," napísala agentúra AFP. Všade vládol chaos. Jeden z korešpondentov BBC hovorí, že také skľučujúce scény ešte nevidel. Chlapček, ktorého niesol na rukách vojak, nemal nohu.

"Rozbil som okno a utiekol," hovorí iný chlapec s obviazanou rukou. "Ľudia utekali všetkými smermi... Oni (rebelanti) strieľali zo strechy," hovorí ruskej televízii. Mnohí jeho rovesníci ešte nedokážu povedať, čím všetkým prešli.

Záchranné akcie pred školou sú chaotické. Ranených je viac ako sanitiek. Príbuzní nesú svoje deti na rukách aj niekoľko metrov, aby na prevoz použili osobné autá. Každý pomáha, ako vie.

Zmätok nevládne len pred školou. Mimo kontroly je aj situácia v meste. Ak vám niekto siahne na deti, získate najväčšieho nepriateľa. Zvlášť na Kaukaze, kde má takmer každý v skrini zbraň. Teraz sa chcú ľudia z Beslanu pomstiť. Zmätok tak vrcholí lynčovaním. Podľa agentúry AFP sa dav vrhol na jedno z nákladných áut. Myslia si, že sa v nich skryl jeden z únoscov. Nevedia, či je to ten muž, ktorého hľadajú, ale mlátia ho hlava-nehlava. Až kým ich vojaci nerozoženú streľbou do vzduchu.

Či sa z takého zážitku môžu deti vôbec spamätať, nevedia detskí psychológovia povedať s istotou. Každé dieťa sa s tým bude vyrovnávať v závislosti od veku. Staršie to možno zvládnu lepšie ako ich rodičia a učitelia. "Mladšie než desať rokov si budú dávať pocit viny," hovorí pre agentúru DPA psychológ Christian Lüdke, ktorý pracuje s obeťami kriminálnych činov. Najhoršie je, že v tomto prípade im nebudú vedieť pomôcť ani ich najbližší. Mnohé matky prežili tu hrôzu s nimi a niektorí otcovia sa už domov ani nevrátia. (mim)