FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

BRATISLAVA - Kultúra je v našej spoločnosti v havarijnom stave, ak nie dokonca na historickom dne, vyhlásil včera minister kultúry Rudolf Chmel. "Ignorácia kultúry je kolosálna, spoločnosť je komerčná, konzumná a gýčová a tento trend akoby sa nedal zastaviť."

Ministerstvo chce tento stav zmeniť pomocou novej stratégie štátnej kultúrnej politiky, ktorou by sa čoskoro mala zaoberať vláda a širšia kultúrna verejnosť sa s materiálom môže zoznámiť v týchto dňoch. V programovom vyhlásení vlády sa hovorilo, že koncepcia bude hotová už v polovici minulého roka.

O zmene kultúrnej politiky na Slovensku sa písalo v projekte ministerstva kultúry v súvislosti s decentralizáciou štátnej správy z roku 2002. Zatiaľ sa žiadne systémové zmeny neurobili.

V minulosti sa verejný záujem v kultúre chápal najmä ako budovanie národnej identity, kultúrnej suverenity a vysokého umenia.

Nová koncepcia to mení - je orientovaná na občana, zdôrazňuje i úlohu občianskej spoločnosti a súkromného sektora. Súčasťou je aj "register kultúry", ktorý bude slúžiť ako informačné centrum. Minister Chmel predpokladá, že vláda novú stratégiu prijme, a zároveň hovorí, že reformy sa nepodaria, ak ministerstvo nedostane viac peňazí.

V Česku koncepciu účinnejšej štátnej podpory pre kultúru začali pripravovať ešte v roku 1997. V roku 2001 ju prijala vláda a v roku 2003 doplnila vyhlásením o podpore kultúry. V ňom sa zaviazala okrem iného vytvoriť model verejnoprávnych kultúrnych inštitúcií. (sita, zu)

Minister RUDOLF CHMEL nedáva často vyhlásenia do médií a tlačové konferencie sú na ministerstve kultúry skôr zriedkavosťou. Jeho ministerstvo nemá - azda okrem novostavby Slovenského národného divadla a Slovenskej filharmónie - veľa horúcich afér, o ktoré by sa zaujímala široká verejnosť. Mnohí však čakajú, ako si ministerstvo poradí s dlhodobo neriešenými administratívnymi a manažérskymi nedostatkami kultúrnych inštitúcií. Minulý týždeň predložilo na skrátené päťdňové mimorezortné prerokovanie materiál nazvaný Stratégia štátnej kultúrnej politiky vrátane akčného plánu jej implementácie.

Z čoho ste pri stratégii vychádzali?

Návrh je výsledkom takmer dvojročného procesu. Analyzovali sme zhruba 15 rôznych kultúrnych politík. Konzultovali sme s inštitúciami, kultúrnymi obcami i zástupcami samospráv. Materiál spracovaný generálnymi riaditeľmi odborných sekcií sme ešte individuálne prekonzultovali s členmi môjho kolégia.

Ako by ste popísali jej politickú farbu?

Blížime sa k liberálnej koncepcii, ktorej základným pojmom je sloboda, teda nezávislosť. Zároveň však chceme štát zaviazať k zodpovednosti, pretože ten je pri rozvoji kultúry nezastupiteľný. Daňový systém bez výnimiek povinnosti štátu ešte podčiarkuje. Bol by som nerád, ak by sa na stratégiu dala nejaká politická nálepka. Stratégia nevychádzala zo straníckych premís, cieľom je dostať kultúru z okraja do centra spoločnosti.

Na čo ste chceli použiť 922 miliónov, ktoré ste od ministerstva financií žiadali navyše?

Nežiadal som navyše, ale na reálne potreby. V rozpočte ministerstva kultúry nebolo schválených 600 miliónov na grantový systém, ďalšie peniaze boli žiadané na záchranu audiovizuálneho dedičstva, na informatizáciu, rekonštrukciu Slovenskej národnej galérie a na zahraničné vysielanie Slovenského rozhlasu. Zo zatiaľ prisľúbených 400 miliónov nateraz zostáva na grantový systém 230. To je žalostne málo. Presnejšie, skoro nič.

Je vôbrc obhájiteľný návrh na založenie samostatného fondu pre menšinovú kultúru?

Návrh SMK zriaďuje špeciálny úrad štátnej správy, pod ktorým by mal existovať fond s prostriedkami vo výške 0,15 % štátneho rozpočtu. Fond zrejme neprichádza do úvahy, ani kultúra nemá v rozpočte fixované percento. Na kultúru menšín nemožno vyčleniť viac ako na väčšinovú.

V médiách sa to prezentovalo ako spoločný návrh ministerstiev.

Návrh spracovala sekcia menšinových kultúr, SMK si ho osvojila. Nebol však naším oficiálnym materiálom, o čom svedčia pripomienky, ktoré sme uplatnili. Koaličná rada určila pracovný tím, s ktorým sa v najbližšom čase stretnem a posúdime priechodnosť návrhu. Predpokladám, že dôjde k dohode.

Ako hodnotíte postoj ministerstva v situácii okolo Slovenskej filharmónie?

Myslím si, že sme problém riešili adekvátne jeho významu. Odchodom dezignovaného umeleckého šéfa sa len naplnil povestný pohár. Bolo treba pripraviť novú sezónu, orchester nemohol zostať bez vedenia. Preto som za riaditeľa filharmónie vymenoval profesora Lapšanského.

Nemôže prísť na Slovensko aj ďalší významný dirigent s "nesplniteľnými" požiadavkami?

Otázka šéfdirigenta je vo výhradnej pôsobnosti riaditeľa filharmónie, nie ministerstva, ako sa pri Jiřím Bělohlávkovi falošne interpretovalo. Nie som ochotný do toho zasahovať, zodpovednosť je na štatutárovi organizácie.

Budete rešpektovať výsledky konkurzu na riaditeľa?

Áno, každý rozumný výsledok. Ide o štandardnú vec. Viem si predstaviť, že by takouto 'očistou' mohli prejsť aj iné inštitúcie. Vyhodnotenia našich organizácií sa dejú len fiktívne, skôr na hospodárskej úrovni, ich umelecké hodnotenie je sporné. Súčasťou stratégie je pripraviť transformáciu inštitúcií, aby mali svoje kuratóriá zložené zo špičkových odborníkov. Tieto by potom hodnotili kvalitu poslania inštitúcií. Bránim sa tomu, aby takéto hodnotenie robil minister, strana alebo štát.

Pretransformujú sa teda príspevkové organizácie na neziskové?

Konkrétna podoba inštitúcií bude výsledkom hľadania nových riešení. 'Erbové' organizácie určite ostanú v pôsobnosti ministerstva. Ostatné sa budú postupne transformovať alebo decentralizovať. Snažíme sa legislatívne zabezpečiť možnosť tzv. spoluzakladateľskej funkcie, keď by, napríklad v prípade Štátneho divadla v Košiciach či Štátnej opery v Banskej Bystrici, boli zakladateľmi tak štát, ako aj samospráva. Do štruktúry by mohol v budúcnosti vstúpiť aj súkromný sektor.

Situácia v spracovaní zmlúv grantového systému ministerstva začína byť kritická.

Vlani na jeseň sme prišli so zásadnou zmenou podpory neštátnej kultúry, vytvorili sme nový grantový systém, do ktorého sa dostalo podstatne viac finančných prostriedkov, a z toho vznikla aj oveľa väčšia administratívna náročnosť. Navyše, začala platiť aj unijná legislatíva. Myslím si, že situácia ešte nie je kritická, ale vymenoval som štáb, ktorý monitoruje proces a týždenne mi dáva odpočet. Oneskorenie je relatívne, v minulých rokoch začali byť prostriedky poukazované vždy v priebehu júla. Vedenie rozhodlo, že do konca septembra musia byť pripravené všetky zmluvy.

Nedalo sa s tým rátať?

Počet projektov nás zaskočil. Nasadili sme aj dobrovoľníkov, pracovalo sa po sobotách.

Nevznikli predovšetkým pri projekte Obnovme si svoj dom škody, keď žiadatelia nedostali granty?

Sme pripravení v odôvodnených prípadoch požiadať ministerstvo financií, aby žiadatelia mohli použiť prostriedky aj na rok. Kým mala Pro Slovakia 70 miliónov, nikto sa nesťažoval, dnes sme 'naliali' do grantového systému takmer pol miliardy korún a paradoxne sme si na seba uplietli bič.

V budúcom roku to bude lepšie?

Určite. Už na jeseň prejdeme na spracovávanie projektov na rok 2005. Zároveň uvažujeme o možnosti využiť na administratívu projektov aj externé prostredie.

Bude niekedy fungovať aj samostatný fond?

Samotné zriadenie fondu ešte nič negarantuje. Pro Slovakia začala s veľkými ambíciami a prostriedkami a skončila na hunte. Snažíme sa pripraviť legislatívne prostredie, ktoré umožní zriaďovať verejné fondy, z ktorých by boli podporované jednotlivé druhy kultúrnych aktivít.

Nebola škoda vzdať sa značky Pro Slovakia?

Vyčlenili sme ju na program zahraničnej prezentácie kultúry. V kútiku duše mám predstavu o vytvorení inštitúcie na prezentáciu Slovenska, ako je Inštitút Adama Mickiewicza či Pro Helvetia. Pre ňu by sa toto logo hodilo najviac.

Objavujú sa pripomienky, že pri prideľovaní grantov sa projekty skutočne nevyhodnocujú.

Hodnotenie je v kompetencii umeleckej, odbornej kritiky, verejnej mienky a médií. Ministerstvo sa svojimi kapacitami môže len minimálne podieľať na vyhodnocovaní projektov. Prvoradá je kontrola využitia prostriedkov na požadovaný účel. Ministrovi nezostáva iné, ako sa spoliehať na odborníkov z komisií posudzujúcich žiadosti.

Časopisy dostávajú svoje granty neskoro, ako potom môže ministerstvo očakávať dodržiavanie ich periodicity?

Výrazné sťažnosti nateraz neprišli. Časť vydavateľov si vie sklz pokryť inými spôsobmi, možno sa nevyplácajú načas honoráre. Tlačiari vedia, že sa im výdavky nakoniec predsa len vykryjú. Grant je len doplnkový zdroj, nemôže sanovať celkové potreby projektu. V opačnom prípade by sme mali správne vypísať verejnú súťaž a zadať realizáciu časopisu priamo.

Program na umelecké časopisy má ísť na periodiká, ktoré sú dominantne zamerané na kultúru a umenie. Je takýmto časopisom napríklad aj Slovo?

Podľa mojich informácií komisia podporila špeciálnu prílohu týždenníka Slovo, ktorá veľmi systematicky a podľa mňa pomerne do hĺbky reflektuje kultúru a umenie. Literárny týždenník dostáva štvornásobne viac (asi 2,4 milióna) a vychádza dvojtýždenne v takom rozsahu ako príloha Slovo o kultúre. Slovenská kultúrna scéna ešte nie je konsolidovaná natoľko, aby nebola atomizovaná podľa politických záujmov. Mne chýba časopis, ktorý by pokryl celú kultúrnu škálu - bez ohľadu na politické prívlastky.

Je to reálne?

Nemali by sme - a už vôbec nie tu na ministerstve - deliť kultúru na ľavú a pravú, nacionalistickú či svetoobčiansku. Sme hádam už na ceste k mäkšiemu variantu spolužitia aj v kultúre, ale stále sa ešte politicky zbytočne delíme. Pre štátnu kultúrnu politiku z toho vyplýva, že by mala byť ideologicky neutrálna. O toto sa snažím i ja, ak už mám byť úprimný aj sebaironický, ale vari najmenej sa, nie však mojou zásluhou, podporili liberálne projekty - aj preto, že je ich ako bielych vrán.

Priority akčného plánu ministerstva kultúry

Dokončenie decentralizácie a stabilizácia kultúrnej infraštruktúry. Záchrana a obnova pamiatkového fondu Slovenskej republiky - Obnovme si svoj dom. Dobudovanie komplexného systému podpory umenia a kultúry v neštátnej sfére. Rozvoj kultúrneho priemyslu a trhu s umením. Obnova audiovizuálneho kultúrneho dedičstva. Revitalizácia filmového priemyslu. Prezentácia kultúry a umenia v zahraničí - Pro Slovakia. Vytvorenie systému monitoringu kultúrnych procesov - kultúrne observatórium. Realizácia projektu Register kultúry. Vytvorenie transparentného systému podpory kultúry národnostných menšín žijúcich na Slovensku.