Zjazd amerických republikánov prebehol bez účasti slovenských konzervatívnych politikov. Nedostali pozvánku. Zo strednej Európy sa na konvente zúčastnil zrejme len šéf českej ODS Mirek Topolánek.
Hovorcovia konzervatívnych strán SDKÚ, KDH i SMK povedali, že pozvania z Ameriky neprišli. Šéf SMK Béla Bugár hovorí, že "asi aj preto, že nemáme až také čulé kontakty s tými, ktorí sú dosť ďaleko od nás. Je to nákladná záležitosť."
Podpredseda SDKÚ Pavol Kubovič na otázku, či nebolo ambíciou strany zúčastniť sa na zjazde republikánov, odpovedal, že nevie o tom, že by sa tým strana zaoberala. Europoslankyňa za KDH Anna Záborská zjazd považuje za významnú udalosť, "ale uchádzať sa o takúto pozvánku nie je celkom logické". Konvent demokratov aj republikánov je týždňová šou, ktorej jediným cieľom je podporiť kandidáta strany na prezidenta. Je to americké divadlo, plné veľkých slov, konfiet a v prípade republikánov aj protestov. Nerozhoduje sa tam však o medzinárodných partnerstvách či podpore zahraničným stranám s rovnakou orientáciou.
Napriek tomu je účasť zahraničných politikov dôležitá. Priznáva to Topolánek a pred mesiacom to opakoval aj šéf rakúskych socialistov Alfred Gusenbauer, ktorý bol v Bostone na stretnutí demokratov.
Základnou podmienkou však je, aby európske strany považovali kontakty s americkými veľkostranami za dôležité a aby sa vedeli zhodnúť na kľúčových bodoch programu. V prípade republikánov je to najmä postoj k Iraku.
Topolánek sa usiloval
Šéfa českej ODS Topolánka na zjazd pozval predseda Národného výboru Republikánskej strany Ed Gillespie. Na internetovej stránke ODS sa píše, že Topolánek chce na tejto vrcholnej udalosti volebnej kampane demonštrovať podporu ODS súčasnému americkému prezidentovi v nasledujúcich voľbách. Hovorca ODS Petr Husák denníku SME povedal, že pozvánka pre Topolánka prišla pravdepodobne na základe jeho vlaňajšej návštevy v USA.
Český politológ Bohumil Doležal si myslí, že ak nikto z regiónu okrem ODS nedostal pozvanie, tak si to musela nejako šikovne vybaviť. Návšteva môže mať podľa neho dosah snáď len na vnútropolitickú situáciu v Českej republike.
ODS môže totiž argumentovať, že posilní svoje pozície. "Ale len v tom prípade, ak Busha znova zvolia za prezidenta USA. Že by to ale malo ďalekosiahle následky s tým, že USA preferujú Česko pred Slovenskom, je nezmysel. Je to skôr prestížna záležitosť pre ODS," podotkol Doležal.
Vondra: Má to atmosféru
Bývalý veľvyslanec Českej republiky v USA Alexandr Vondra hovorí, že by malo byť ambíciou politikov na pravej strane politického spektra zúčastniť sa na takej akcii, aká je New Yorku. "Je zaujímavé nasať tú atmosféru, pretože sa to s Európou nedá porovnávať. Ale nepripisoval by som tomu nejaký fatálny význam, že tam napríklad Topolánek je a Dzurinda nie," dodal.
V júli tohto roku sa uskutočnil tiež zjazd Demokratickej strany, ktorý nominoval ako kandidáta na prezidenta Johna Kerryho. Zo Slovenska nebol ani vtedy nikto na zjazde. Podpredsedníčka ľavicového Smeru Monika Beňová i podpredsedníčka liberálnej ANO Katarína Glončáková-Golev povedali, že ich strany pozvánku na konvent nedostali. Na konvente neboli ani Maďari a Poliaci
Z Maďarska ani Poľska sa na zjazde republikánov nezúčastnil žiadny stranícky líder. Podľa deklarovanej politickej orientácie by mohli byť partnermi republikánov opozičné strany Fidesz a Maďarské demokratické fórum.
Demokratické fórum však ako jediná parlamentná strana od začiatku odmieta maďarskú účasť na vojne v Iraku, ktorú stále viac spochybňuje aj Fidesz. Vzťahy medzi Fideszom a Bushovou administratívou sú chladné už dlhší čas aj z iných dôvodov.
Američania napríklad lídrovi Fideszu Viktorovi Orbánovi vytýkali, že sa ako premiér odmietal dištancovať od maďarskej krajnej pravice, keď tá označila útok na dvojičky 11. septembra 2001 za spravodlivý. Orbán sa potom neúspešne pokúšal stretnúť s Bushom pred maďarskými parlamentnými voľbami v roku 2002.
Z poľských strán by mohli mať k americkým republikánom najbližšie opozičné strany: Právo a spravodlivosť, Občianska platforma a s najkonzervatívnejším, takzvaným náboženským krídlom, s republikánmi by si mohla rozumieť aj ultrapravicová Liga poľských rodín. Tá je však proti vojne v Iraku.
Poľskí politici neboli na zjazde demokratov ani republikánov. Na oboch však boli veľmi vplyvní poľsko-americkí lobisti.
Autor: grab, sp, kos
