Horizont sveta športu očividne zožltol a sčervenel. Brusel však presviedča o opaku. Hovorca Európskej únie Reijo Kemppinen tvrdí, že Európa slávne vyhrala olympiádu a prognózuje, že na budúcej "bude prevaha únie ešte väčšia, lebo sa rozšíri o Rumunsko a Bulharsko".

Fakty hovoria čosi iné: kým tieto dve postkomunistické krajiny získali v Aténach o šesť zlatých medailí menej ako v Sydney, sama Čína o tri viac. Celá Ázia dokonca o devätnásť. Európa, naopak, o dvadsaťštyri menej!

Európski športoví funkcionári, na rozdiel od bruselských úradníkov, pochopili, koľko bije. "Skoro ma chytá hrôza, čo sa stane za štyri roky v Pekingu - aby to neboli len čínske hry," reagoval spontánne v rozhovore pre Mladú frontu Dnes český olympijský šéf Milan Jirásek.

Na to môže vziať jed. Pokiaľ ide o výsledky, budú to najmä čínske hry. Čína na nich získa najviac zlatých medailí. Viac ako Spojené štáty. V Aténach jej k tomu chýbali tri najcennejšie kovy, a to prepadli jej reprezentanti v športovej gymnastike, donedávna pýcha športu Ríše stredu. "Doteraz sa Číňania učili od nás - nastal čas, aby sme sa my začali od nich," vyzval Viačeslav Fetisov, minister športu Ruska. Prvý raz od vstupu Sovietskeho zväzu na olympijskú pôdu v Helsinkách 1952 neskončilo na jednom z dvoch prvých miest v klasifikácii krajín a ťažko to nesie.

Podľa švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung, aténske hry boli len prvým testom pekinského projektu 119. Číslo sumarizuje počet olympijských finále v troch rozhodujúcich odvetviach - atletike, plávaní a gymnastike - na ktoré sa Čína kľúčovo zameriava. Zároveň však popri tradične silných odvetviach (stolný tenis, streľba, skoky do vody, vzpieranie) dvíha úroveň aj v ďalších. Z Atén doviezla domov primát okrem iného v tenise, v rýchlostnej kanoistike, medailu z jachtingu...

Hostiteľstvo olympiády je vždy silným impulzom na rozvoj športu v krajine. Austrália z neho ťaží dodnes - v Aténach získala o jednu zlatú viac ako doma. V čínskom prípade to bude platiť viacnásobne. Pekinský režim vníma olympiádu 2004 ako historickú šancu. Hovorí o troch cieľoch: o zelených Hrách, o Hrách špičkových technológií a o Hrách pre ľudí. Ten posledný vníma ako prvý. A vie, že je nemysliteľný bez úspechov domácich reprezentantov. Len do prípravy športovcov na aténsku olympiádu vložila Čína 100 miliónov dolárov. "Nesmieme stratiť ani deň," vyzval krajanov Li Fu-rong, druhý muž Čínskeho olympijského výboru. Najľudnatejšia krajina sveta chce byť o štyri roky aj najúspešnejšia.

Pekinské hry však nemobilizujú len Čínu, ale celú Áziu. Japonsko si z Atén odviezlo 37 medailí, viac ako kedykoľvek predtým. "V Pekingu budeme ešte lepší," tvrdil v Aténach šéf japonskej misie Cunekazu Takeda.

Zisky zlatých na OH

Čínske medaily