sledovali v rôznych častiach sveta renomované agentúry, zadali otázku: "Ste si istí, že ide o bombardovanie? Údajne výbuchy robia sami Čečenci zo zeme a snažia sa všetko zvaliť na Rusov." Je ťažké si spliesť zvuk bombardéra s ticho šliapajúcim partizánom. Napriek tomu správu o tom, že ruské letectvo nikoho nebombarduje a všetko si robia Čečenci sami, vydala najslávnejšia a najväčšia ruská informačná agentúra s názvom, ktorým by pedagógovia na fakultách žurnalistiky mohli strašiť neposlušných žiakov. ITAR-TASS. Agentúra vznikla presne pred sto rokmi. Prvého septembra 1904 ju ako Sanktpeterburskú telegrafnú agentúru založili cárski úradníci.
Cárski úradníci usúdili, že tým nehoráznym ohováraniam o ruskom impériu, ktoré sa šíria po svete, musí byť koniec. Cársky minister financií Valerij Kokovcov v liste svojmu kolegovi z ministerstva zahraničných vecí zdôvodňuje nutnosť založenia vlastnej, ruskej, imperátorovi a ruskému ľudu oddanej agentúry slovom, ktoré sa malo stať zakázaným takmer po celý čas existencie vtedy vznikajúceho informačného molochu - to slovo znelo sloboda.
21. júla 1904 sa na dokumentoch o založení Sanktpeterburskej telegrafnej agentúry objavil aj podpis najdôležitejší - Jeho Imperátorské Veličenstvo Mikuláš II. Vlastnoručne pod zakladajúcu listinu napísal "súhlasím".
Od tej chvíle až dodnes neprerušila agentúra prácu ani na jedinú hodinu. Pod skratkou SPTA sa začali zo sídelného cárskeho mesta šíriť pomocou morzeovky prvé správy o nedostatku soli v sibírskych oblastiach a problémoch s dodávkami chleba.
Po piatich rokoch cárski úradníci pochopili, že novinárom nemožno dať ani tú najmenšiu slobodu, inak sa okamžite začnú vymykať kontrole. Správy SPTA sa dostali pod právomoc samotného predsedu vlády Stolypina. Začala sa éra, v ktorej sa novinári stali slúžkami politikov.
Otec všetkých boľševikov Vladimír Iľjič Lenin premenil definitívne žurnalistov v propagandistov a agitátorov. V októbri 1917 poslal do budovy v Počtmanskej ulici oddiel baltských námorníkov pod velením komisára Vojensko-revolučného výboru Leonida Starka. Ten novinárom osobne nadiktoval prvé správy o revolučných udalostiach v Rusku. Komisár zaviedol prax, ktorá sa neskôr skvelo ujala. Politickí predstavitelia diktovali novinárom svoje verzie chápania skutočnosti budúcich 70 rokov.
Za niekoľko mesiacov presťahovala Rada národných komisárov agentúru do Moskvy. Meno, s ktorým sa najväčšia sovietska továreň na polopravdy preslávila, získala agentúra až v roku 1925. Dnes už málokto vie, čo skratka TASS znamená - Telegrafnoje agentstvo sovietskych socialističeskich respublik.
Na sovietskom priestranstve nemala agentúra konkurenciu. Pracovali v nej nielen prominentní novinári, ale i skvelo vyškolení špióni, ktorých pod rúškom novinárskych akreditácií vysielali do všetkých kútov sveta.
Počas afganskej vojny medzi oficiálnymi správami o nadšenom afganskom ľude, ktorý víta ruských osloboditeľov so slzami v očiach, opisovali v tajných šifrách dramatickú situáciu pravdivo. Tieto zvodky sa nikdy nedostali na verejnosť. Traduje sa, že ak boli "príliš pravdivé", generálny tajomník sa hneval. A tak sa vžil termín "neznesiteľná pravda". Keď dokonca jedného zo spravodajcov odvolali späť do Moskvy, pretože opisoval veci príliš čiernymi farbami, začali si aj novinári špióni radšej vymýšľať.
Úľavu priniesla Gorbačovova glasnosť. V roku 1992 s výnosom prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý sa pokladal za otca slobodnej ruskej žurnalistiky, sa zrodila nová informačná kancelária ITAR-TASS - Informačná telegrafná agentúra Ruska. Druhá časť skratky sa prestala jednoducho prekladať.
Podľa riaditeľa ITAR-TASS Vitalija Ignatenka dnes agentúra produkuje denne cez 300 novinových stránok textu a okolo 100 fotografií. Do zahraničia vraj už neposiela špiónov, ktorí nevládnu perom. Komisári síce správy novinárom už nediktujú, ITAR-TASS však aj sto rokov od svojho vzniku zostáva predovšetkým slúžkou politikov. A tak nezostáva iné, ako pri citáciách ITAR-TASS-u používať dodatok: správa nebola overená z nezávislých zdrojov.
Zajtra - Bitka na Marne
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
