Irons patrí k tým "stars", ktoré môžu byť na svoju filmografiu hrdé - Misia, Swanova láska, Francúzova milenka, Dom duchov, Lolita... Neklamal, ak povedal, že len zopárkrát zohľadnil pri výbere scenárov platenie účtov. Keďže, ako povedal v Bratislave, filmy tu zostávajú.
Naposledy navštívil Irons Prahu aj Bratislavu začiatkom deväťdesiatych rokov. Pre Jiřího Menzla zahral maličkú postavu väzňa vo filme Žobrácka opera: "Spomínam si na obrovskú srdečnosť. Praha ma uchvátila svojím takmer undergroundovým umeleckým životom. Dnes je ako každé iné európske mesto, ľudia sú tí istí, ale niečo sa zmenilo. Som vždy smutný z toho, čo sloboda a konzum s ľuďmi robí."
Prvé, čo uvidel pri pohľade z okna bratislavského hotela Carlton, bola reštaurácia Mc Donald's. Herec, ktorý si zrekonštruoval na bývanie typickú írsku hradnú vežičku zvanú "keep" v duchu džezovej variácie na stredovek, to nebral ako znak našej civilizovanosti. Vyjadril však nádej, že ak by zostal u nás dlhšie, zistil by, že Slováci sú stále Slovákmi a že sa náš národný duch prejavuje aj cez naše filmy a umenie. "Je to jediný spôsob, ako dať najavo skutočnú realitu našej národnej identity," dodal zjavne nezorientovaný Irons.
Hercova osobnosť sa prejavovala i v tom, ako odpovedal na tie najbanálnejšie otázky. Fakt, že nevedel menovať jediného slovenského režiséra, s ktorým by rád nakrúcal, duchaprítomne zvalil na svoju zábudlivosť .
