na rozkvitnuté výsledky peoplemetrového prieskumu.
Tak nám konečne zaviedli tie ľudomery! Zvykli sme si na i ľudové demokracie i oddelenia ľudských zdrojov, privykneme si aj na iné. Jazykovedný ústav má už pre nás určite nachystanú pôvodnú slovenskú verziu názvu prístrojčeka montovaného k televíznym prijímačom náhodne vybraných domácností. Pomerne trefné by boli štikmery či klikmery s jednotkou jedného prekliknutia na diaľkovom ovládaní. Pre radikálov by sa hodili jednoduché vypmery, pre celebrity zas špeciálne upravené VIPmery. Alebo si predsa len vystačíme dovozovými píplmetrami? Nebodaj pípmetrami? Nakoniec, ich spojitosť s pípšou nie je vôbec pritiahnutá za vlasy.
Tak či tak, peoplemetre - prístroje na sústredené monitorovanie našej nesústredenej pozornosti, nemožno nechať nepovšimnuté. V embargu šesťdesiatdňového skúšobného obdobia sa totiž potichu stávajú mierou všeličoho - ľudí jednotlivo i ľudu dokopy, názorov, hodnôt, vkusu, reklamného koláča teda vlastne peňazí, a tie sú zas ako tušil už Marx mierou všetkého, takže môžeme vypočítavať odznova...
Naše prvé slovenské peoplemetre vybavené špičkovou GPRS technikou - jediná výhoda ich oneskoreného zavádzania - vraj budú môcť už 30 minút po odvysielaní televízneho programu dať kompetentným spätnú väzbu, aký share (ďalší termín do korpusu slovenského jazyka) na trhu ním dosiali. Nikoho už v tom momente nebude zaujímať, či domáce „pípatká" práve zmerali intenzitu našich nájazdov do chladničiek, výjazdov na toalety, neurotických tikov, alebo či sú mierou rezignovaného zúfalstva, ktorá sa navonok javí ako preferencia. Znamená to, že sa na niečo dívame, automaticky to, že sa nám to aj páči? „Priveľmi sofistikované otázky - zadávateľov reklám vôbec nemusí zaujímať kvalita programu, stačí im vedieť, čo diváci robia počas reklamných šotov. Možno nakoniec zistia, že investovanie do televízii nie je z dôvodov racionálneho využívania páuz vo vysielaní pre nich až také komerčne zaujímavé, ako si pôvodne mysleli. O nich sa však nemusíme báť, výsledky si určite detailne vyhodnotia, globálnejšia otázka však zostane: Zostane pri takomto tlaku kvantitatívneho hodnotenia ešte miesto na iné hodnoty a kvality priamo nepripojené na divácku atraktivitu?
Nezdá sa ti Uragán vtipný? Zhodnoť sa, aké percento obyvateľov Slovenska nad 12 rokov predstavuješ, a podľa toho sa cíť.
Že CD finalistov českej SuperStar nestojí zaveľa? Kto to tvrdí? Top ten pesničiek zo šou Česko hľadá SuperStar je predsa najúspešnejší český domáci album tohto roka, spoločný singel Veď mě dál je už 10 x platinový.
Obľúbené anglické príslovie vždy tvrdilo, že krása je v očiach toho, kto sa díva. Na tom sú založené všetky castingové reality šou, to nakoniec zachraňuje i všetky lásky sveta. Ak by boli hodné obdivu len objektívne krásne bytosti, veľa šťastia by sme si na tomto svete neužili. Navyše - čo je objektívne krásne? Sklenaříková či Mona Lisa? Estetické kánony boli odnepamäti predmetom umeleckých i filozofických sporov. Postačia nám odteraz už len SMS fóra? Konečne sa verejnosť vymanila spod diktátu kritikov a odborných porôt. Všetci predsa vieme, čo je pekné a máme radosť z rozhodovania. Keď už nie o osude sveta, tak aspoň o tom, kto vypadne z finále.
Rádovo sto miliónov, ktoré idú na slovenskú verziu SuperStar (nateraz z verejných zdrojov, pričom návratnosť sa bude asi dosť náročne vyčíslovať) by umožnilo pri súčasnej hodnote vzdelávacieho preukazu 133 333 žiakom počas desiatich mesiacov navštevovať nejakú formu mimoškolského vzdelávania. Dalo by sa predpokladať, že ZUŠ či iné krúžky vyrábajú hviezdy stálejšieho svitu. Kto by sa však vydržal dívať na hodiny príprav nejakého nádejného klavírneho virtuóza, keď generáli hviezdnej pechoty zo SuperStar sú o toľko zábavnejší?
„Nájdenie rovnováhy medzi záujmami menšiny a väčšiny je v podstate nemožné. Musíme sa snažiť. Je to skúška, v ktorej je extrémne ťažké uspieť," povedal pred časom na pražskej konferencii o kultúrnej politike teoretik Robert Hutchison. Po skúsenostiach s vedením kultúrneho fondu Arts Council v južnom Anglicku vie, o čom hovorí.
Zladiť ziskovosť so zmyslom pre mieru, vkus a cit podobne ako názorovú vyváženosť s osobným zaujatím pre to, čo považujeme za správne a užitočné, je skutočne ťažké. A predsa by na túto extrémnu úlohu nemali televízie - v prvom rade tá verejnoprávna - vopred rezignovať. Nebolo by však celkom kóšer, ak by sa šéry na trhu z výsledkov peoplemetrov, stali jediným meradlom nášho ľudu, univerzálnym arbitrom elegancie.
