l voľby pre súčasnú hlavu štátu. V horúci augustový deň sa oneskoril na dohodnutý rozhovor, lebo sa zdržal v parlamente. Mapoval tam stretnutie Bélu Bugára a Roberta Fica, hoci diskusnú reláciu pripravuje až na september. Daniel Krajcer.

Politici si čas prázdnin nenechajú len tak pokaziť. Napriek tomu aj v lete, keď sa nič nedeje, robíte politické spravodajstvo. Nevníma to vaša manželka ako váš útek zo súkromia, keď vie, že ťažiskom vašej práce je Sito?
Spravodajstvo robím počas celého roka, a v súkromí sa za túto prácu vždy platí vysoká daň. Moja manželka je, našťastie, veľmi rozumná a tolerantná. Vie presne, čo moja práca obnáša.
Chceli by ste mať seba za manžela?
Ak by bol pre mňa najpodstatnejším čas, fyzicky strávený s rodinou, tak určite nie!
Pre obrázkové časopisy ste hovorili, že vašimi najbližšími priateľmi sú Helena Hupková, Pavol Pavlík, Robo Beňo, teda všetko ľudia spojení s Markízou. Nechýba vám kontakt s novinármi z iných médií?
Ale ja komunikujem s novinármi z iných médií! A v minulosti to bolo ešte živšie. Stretával som sa Róbertom Kotianom, Petrom Tóthom, Ivanom Štulajterom, Štefanom Hríbom a s vaším šéfredaktorom Milanom Šimečkom sme občas zbehli aj na pivo.
Prečo to už tak nie je?
Neviem.
Nemá s tým niečo spoločné zmena obrazu Markízy, odkedy vstúpil Rusko do politiky?
Nemyslím si, že sa Markíza zmenila, a určite som sa nezmenil ja.
Za Mečiara koncom augusta vždy prepukol nejaký škandál. Kde vidíte potenciálne výbušné miesta na súčasnej politickej scéne? Ako odhadujete jeseň?
Nikdy som sa nehral na nejakého Nostradama. Vážnejšie kauzy sa nedajú predvídať. Dokážu to len tí, čo ich pomáhajú vytiahnuť, alebo ich priami aktéri. V bežnej politike neočakávam zásadný sek - myslím, že ešte dosť dlho sa všetko bude mlieť doterajším štýlom.
Môžete zhodnotiť z pozície novinára, ktorý je v očiach televíznych divákov nestranným pozorovateľom, vývoj politickej atmosféry na Slovensku?
V porovnaní s minulým rokom si vláda zvyká, že dokáže fungovať aj v súčasnej situácii a opozícia si postupne začína zvykať na to, že na potenciálnu zmenu nemá sily. Z dlhodobejšieho hľadiska je slovenská politická scéna civilizovanejšia, a na niektorých postoch dokonca odborne na výške. Nikdy som nebol vo vzťahu k Slovensku pesimistický a všetko som bral ako súčasť zákonitého vývoja. Samozrejme, že niektoré veci z minulosti som nemohol považovať za normálne, ale samotný vývoj ma nejako neprekvapuje. Mnohé sa dalo predvídať a dnes už smerujeme k lepšiemu. Pravdou však ostáva, že do slovenskej politiky sa vžili mechanizmy, ktorých podstata sa nemení - stále ju určujú záujmy skupín a jednotlivcov, aj keď formy presadzovania nie sú také vulgárne a priamočiare ako voľakedy. Dnes sú skryté a premyslené.
Ako sa vám darí udržať si proklamovanú nezávislosť v prostredí média, ktoré je napútané na jednu politickú stranu?
Som súčasťou Markízy, ale to neznamená, že som na niečo napútaný. Netajím, že sme s Paľom Ruskom a Ľubom Lintnerom kamaráti, lebo naše vzťahy sa odvíjajú od spoločnej minulosti. Porovnateľne kamarátske vzťahy však mám aj s inými politikmi - napríklad s Bélom Bugárom, Ivanom Miklošom alebo Robertom Kaliňákom. Netrávime spolu dovolenky, ale sú to ľudia, ktorých si dokážem vážiť.
Popierate zvláštne postavenie Markízy v našom mediálnom prostredí?
Rozumiem tomu, že situácia Markízy je špecifická. Netajím, že úplne prirodzene v sebe skrýva potenciál na jednoduché presadzovanie záujmov nejakých skupín. Je to logické a bol by k tomu náchylný ktokoľvek, aj tí najväčší kritici. Každé médium však pozostáva z ľudí. Tak, ako sú na jednej strane politici alebo vlastníci, na druhej strane stoja novinári, ktorí chcú robiť svoju prácu korektne. Dôležité je, aby vedeli súkromné veci oddeliť od práce. Myslím, že moja práca je verejnosti dostatočne na očiach. Rozumiem tomu, že zvonku sa to javí tak, že naše prostredie musí byť silno previazané s ANO, ale, paradoxne, práve mnohí politici z aliancie sú prekvapení a vyhadzujú Ruskovi na oči, že som na nich zlý. Ten však vie, aký som, že som nad vecou, a nič mi nevyčíta.
Nevyhýbate sa, hoci aj podvedome, témam, ktoré by Ruska nepotešili?
Nikdy sa nestalo, aby som v Site zámerne nejakú tému zatajil! Politici to chápu a vedia, že aj keď na niektoré veci môžeme mať rovnaký názor, každý máme svoj biznis - ja novinársky, oni politický. Berú to normálne. Nie som zákerný, ale tvrdý áno. Väčšina z nich to pochopila, a keď nie, už to nie je moja vec.
Rada pre vysielanie a transmisiu často dostáva na Televízne noviny Markízy sťažnosti. Čo si o nich myslíte?
Netvrdím, že spravodajstvo Markízy nerobí chyby. Robí ich každé médium - aj iné televízie, a z denníkov aj SME. V našej práci sa tomu nedá vyhnúť. Na druhej strane, keď dal pred niekoľkými mesiacmi hovorca ministra vnútra na Radu pre vysielanie a transmisiu desať podnetov na prešetrenie našich spravodajských príspevkov, ani jeden z mojich alebo Zlaticiných materiálov neposúdila rada tak, že by boli v rozpore so zákonom. Voči rezortu vnútra necítim žiadny dlh alebo previnenie. Pravdou je, že celá situácia sa dostala do emočnej roviny. Keď komunikujem s niektorými ľuďmi z KDH, vždy si to uvedomím. Je to už rozbehnutý vlak, ktorý sa ťažko zastavuje. A keby tu aj bol možno obojstranný záujem, aby sa to zmenilo, už vznikol efekt snehovej gule, ktorá sa kotúľa z kopca a neprestajne na seba nabaľuje ďalšie veci. Či z jednej, alebo z druhej strany je tu sklon všetko vnímať ako zlý zámer. Väčšina vecí, ktoré sa takto chápu, takými vôbec nie sú.
Takže, keď v zime KDH nepozvalo novinárov z Markízy na svoju vianočnú kapustnicu, nebola to žiadna náhoda?
Najlepšiu kapustnicu aj tak robí moja mama. Nemám žiadny problém z toho, že som nejedol tú ich. Je to smiešne. Kedysi v minulosti pozývali najviac práve ľudí z Markízy, teraz nie, ale mne to naozaj nechýba. Skôr sa nad tým zamýšľam v osobnej rovine - fascinuje ma, ako sú ľudia ochotní na základe nie vlastných, ale cudzích skúseností, zmeniť svoje postoje k človeku. S mnohými ľuďmi z KDH som mal korektné vzťahy, ale v rámci presadzovania určitej línie sa všetko zmenilo, čo ma trochu mrzí. Môžem to však len zobrať na vedomie.
Poznáte názor, že Slovenská televízia je v rukách KDH?
Nechcem komentovať iné médium.
STV by však mala byť pre vás zaujímavá, už len preto, ako sa od januára zmenila.
Priznávam, že STV sa stala reálnym konkurentom Markízy, čo vo vzťahu k jej súčasnému vedeniu kvitujem.
Od polovice augusta sa zaviedli peoplemetre. Hoci oficiálne výsledky meraní diváckej sledovanosti slovenských televízií ešte nie sú známe, počítate aj s možnosťou, že by pre Markízu nemuseli byť lichotivé?
V biznise musíme vždy rátať so všetkým, ale Markíza o svoju dominantnú pozíciu lídra na trhu nepríde. V porovnaní s ostatnými televíziami je jej rast a kvalitatívny skok jednoducho ojedinelý. Dnes, keď už existuje reálne konkurenčné prostredie, sa dostávame do normálnej situácie. Trh sa normalizuje, ale Markíza svoje postavenie nestratí.
Neznervózňuje vás, napríklad, relácia Štefana Hríba Pod lampou, ktorú STV nasadila takmer v rovnakom čase, ako sa vysiela Sito?
Vôbec nie. Dokonca sa mi stáva, že si ju niekedy stihnem pozrieť, lebo trvá dlhšie. A dve-tri ma veľmi zaujali, lebo sú tam niekedy zaujímaví ľudia. Čo sa týka udržania sledovanosti Sita, nemám oň žiadnu obavu.
Hríbova relácia má často charakter pokojnej diskusie. V Site pracujete aj s prvkami napätia. Je vaším cieľom robiť ho ako šou?
Nejde mi o to, robiť šou na úkor politikov. Mám inú prioritu. Politika je plná emócií a tvrdých vyhlásení. Veľmi často sa stáva, že pred kamerou politici zrazu zjemnia jazyk a sú diplomatickejší. Nepovedia dokonca ani to, čo tvrdili ešte päť minút predtým. Snažím sa, aby čo najviac odkryli tú svoju tvár, ktorú logicky a legitímne zaťahujú klišé. Ide mi o to, aby som im dal čo najmenší priestor zakrývať to, čo si v skutočnosti myslia. Týka sa to ich správania, animozity, nenávisti, súhlasu či nesúhlasu. Novinári väčšinou vedia posúdiť, aká je reálna skutočnosť, nemôžu ju však vždy verne sprostredkovať divákovi. Najlepšie ju ukážu aktéri, ktorých sa to týka. Preto sa snažím strhnúť pláštik, za ktorý sa súčasní politici schovávajú.
Pracujete s intuíciou a psychológiou. Vyznáte sa aj v ľuďoch mimo politiky, alebo ste odborník len na tento špecifický ľudský druh?
Intuícia je veľmi dôležitá, čo si málokto na tejto práci uvedomuje. Mnohokrát sa musíte rozhodovať v stotinách sekundy len na jej základe. Psychológiu som neštudoval, ale to sú veci, ktoré človek buď v sebe má, alebo nie. Nedajú sa naučiť. Netvrdím, že som nejako výnimočne intuitívny, ale psychológia mi umožňuje dostať sa na vyššiu úroveň moderovania, vcítenia, empatie, a zároveň mi dovoľuje uvedomiť si, čo v tej chvíli politik chce urobiť. Bez toho by sa táto práca nedala odviesť dobre.
Ste takto nadaný aj v bežnom živote?
Asi áno. Veľa blízkych mi často dáva zapravdu, že viem dosť dobre odhadnúť ľudí - posúdiť ich a prečítať ich skutočný záujem.
Radia sa s vami?
Moje okolie má sklon pýtať sa ma na názor. Naozaj je to dosť častý jav - stávalo sa mi to aj v minulosti, keď som ešte túto prácu nerobil. Neviem, prečo je to tak.
Ste mienkotvorný publicista. Politici si vás vážia a boja sa vás. Je to pocit moci, ktorý vás inšpiruje?
Mám dobrý pocit, že vediem formát, ktorý vzbudzuje rešpekt u politikov. Nechápem ho však ako príležitosť na preciťovanie moci. Je to príjemná a zároveň dôležitá súčasť mojej práce.
Dá sa povedať, že je tento pocit akousi drogou, pre ktorú by ste sa nevzdali novinárstva?
Každý úspech je do istej miery drogou a rovnakou drogou je práca, ktorá napĺňa. V mojom prípade sú to asi obidve tieto veci dokopy.
Sú politici zvedaví na váš názor?
Áno, ale to je úplne normálna vec. Sú medzi nami niekoľkí novinári, ktorí vedia veci posúdiť s omnoho väčším nadhľadom ako politici. Môžeme ich zrátať na prstoch jednej ruky, ale tým, že pracujú vo svojej brandži dlhšie ako väčšina súčasných politikov, ich názor je pre politikov nepochybne zaujímavý.
Keď sa vypnú kamery, akým spôsobom sa zhovárate s politikmi? Tykáte si?
S niektorými áno. Keď sme Sito nakrúcali ešte priamo v Markíze, zvykli sme si po nakrúcaní posedieť vo Fajnklube pri poháriku. Bolo to naozaj zaujímavé, lebo práve pri tomto stole, pri ktorom teraz sedíme my dvaja, zazneli mnohé pozoruhodné vety. Pred kamerou by ich tí politici určite nepovedali. Teraz však vysielame z Iuventy, v ktorej na to nie sú podmienky.
Obmedzuje vás dobrovoľná autocenzúra?
Ako to myslíte?
Mám na mysli tú zdravú - ľudskú aj novinársku.
Bolo by zle, keby som ju nemal. Určite ma trochu obmedzuje, ale novinár musí mať mantinely. Je si vedomý toho, že niektoré informácie, ktoré má, nemusia byť pravdivé a musí sa vedieť zablokovať. Môže tvrdiť len to, čo sa dá dokázať a potvrdiť. Stalo sa mi veľakrát, že som dostal informácie, ktoré som nikdy nezverejnil, lebo som ich nijako nemohol dokázať.
Nie je vaša lojalita voči Markíze jedným z vašich základných mantinelov?
Nie, lebo Markíza nie je súčasťou tém, o ktorých hovorím v Site. Som lojálny, to je pravda. Je to súčasť mojej civilizačnej výbavy. Keď niekde robím, som ďaleko od toho, aby som za chrbtom svojho zamestnávateľa nadával na svoju prácu. Nemám však problém hovoriť otvorene o problémoch vnútri redakcie. Markíza ma v ničom neobmedzuje.
Isté denníky rozvírili okolo Sita paniku, že ho idú zrušiť. Čo bolo na tom chýre pravdivé? Nešlo len o umelú propagáciu vašej relácie?
Relácia bude pokračovať, ale nemôžem poprieť, že niečo pravdy na tomto chýre bolo.
V tejto súvislosti vyplávala na povrch téza, že Rusko vyvoláva zrušenie Sita, aby vás dostal do politiky, lebo vás v nej potrebuje ako ďalšiu známu tvár. Myslíte, že aj na tom je kúsok pravdy?
Naozaj? (Smiech.) Rusko s touto vecou nemá absolútne nič spoločné. Pokiaľ viem, tiež bol trochu rozrušený, keď si to v ten deň prečítal v novinách.
Dostali ste vzápätí veľa dôkazov toho, ako o vás diváci Markízy stoja. Ste už na to zvyknutý, alebo máte rovnako veľa aj negatívnych reakcií?
Asi sa to vyrovnáva. U nás sú ešte stále mnohí voliči skôr fanúšikmi. Niektorí politici sú pre nich bohmi, nedotknuteľnými bytosťami. Ja sa tých ich bytostí občas dotýkam, a nie v rukavičkách. Som si vedomý, že musím u mnohých ľudí vyvolávať negatívne pocity. Je však príjemné zistiť, že miera negatívneho vnímania nie je vyššia ako pozitívneho.
Čo vás naposledy zneistilo?
Najviac ma zneistilo, keď pred dvomi týždňami bolo mojej dcére zle a museli sme ísť na pohotovosť. Našťastie, nebolo to nič vážne. A na Kramároch som bol veľmi milo prekvapený zdravotníckym personálom.
Neboli k vám milší len preto, že ste Krajcer?
Predsa rovnako mohli byť ku mne aj horší! Nikdy a nikde mimo svojej práce nevystupujem z pozície toho, že som z televízie.
Sympaticky trváte na svojej nezávislosti od pôdy Markízy. Ako vnímate nezávislosť mediálneho prostredia na Slovensku?
Vždy sú to dve roviny - osobná, ktorá závisí od jednotlivého novinára, či už pracuje v STV, Pravde, alebo v SME, druhou rovinou je nezávislosť média. Vo verejnoprávnych médiách sme boli dlho svedkami toho, že nám ukazovali pravý opak nezávislosti. Na Slovensku neexistuje médium, ktoré by bolo z formálneho hľadiska úplne nezávislým. Vždy sú v hre nejakí majitelia a konkrétne záujmy, ale všade na svete je to rovnaké .
V rozhovore pre TV oko Štefan Hríb tvrdil, že na Slovensku neexistuje ani elita. Čo si o tom myslíte ako človek, ktorý dôkladne pozná našu politickú špičku?
Elita tu je, jej problémom je však to, že nie je vplyvná. Poznám mnohých ľudí, ktorí z môjho pohľadu sú určite súčasťou elity, ale nemajú reálny dosah na verejnú mienku.
Kto je pre vás takým človekom, čo keď prehovorí, viete, že hovorí pravdivo a v mene tohto národa?
Vážim si, napríklad, Milana Lasicu, hoci je súčasťou šoubiznisu. Hodnotní ľudia sú aj v rámci cirkvi, ale nemajú zvlášť výrazný vplyv. V mojich očiach, napríklad, veľmi vysoko stojí biskup Rudolf Baláž. Určite sú cenní ľudia aj v politike. Možno sa mi časom podarí jemne korigovať svoj trochu radikálnejší postoj voči našim politikom, lebo sú len odrazom a produktom nás všetkých. Nie sú iní, ako sme my. Som ďaleko od toho, aby som z politikov vytvoril akúsi sociálnu skupinu ľudí, ktorá je charakterovo niekde na okraji spoločnosti. Slovenská elita existuje, lebo ju má každý národ, nie vždy však má možnosť niečo vysloviť.
A tak sa vyslovujú iní.
Je pravda, že najznámejšími ľuďmi na Slovensku sú rôzne "televízne hviezdy", hoci to nie sú žiadne výrazné osobnosti. Je to smiešne, a v tomto zmysle sa dokonca musím niekedy zasmiať sám nad sebou.
Opustili by ste svoj nadhľad novinára pre politiku? Ako si predstavujete budúcnosť?
Neprogramujem si svoj život a budúcnosť zámerne a systematicky. Veľmi si vážim, že ma uspokojuje a napĺňa práca, ktorú robím, pretože viem, že takéto šťastie nemá každý. A pokiaľ je to naozaj v tejto chvíli tak, potom nevidím dôvod, aby som cielene plánoval nejakú zmenu.

Kto je to:
Daniel Krajcer (1969) - novinár, moderátor politickej talkšou Sito v televízii Markíza. Vysokoškolské štúdium informatiky a angličtiny prerušil a stal sa novinárom. Začínal v regionálnom vysielaní Slovenského rozhlasu, kde robil všetko od spravodajstva cez živé vysielanie až po hudobno-slovné pásmo. Krátko po vzniku televízie Markíza nastúpil do jej spravodajského tímu a od roku 1998 moderuje Sito. Je dvojnásobným víťazom diváckej televíznej súťaže OTO. Momentálne externe študuje právo. Je ženatý, žije v Bratislave.

Autor: Text: TINA ČORNÁ / Foto: ROMAN FERSTL