Žilinský primátor Ján Slota dostal osobné vyznamenanie prezidenta Schustera 12. februára 2004. Kríž prezidenta mu Schuster udelil za príspevok k rozvoju územnej samosprávy a rozvoj mesta. FOTO - ARCHÍV TASR

František Mikloško z KDH povedal, že urobiť tabuľky, kto má a kto nemá nárok, nie je možné. "Pohľad na človeka a jeho životný príbeh je individuálny. Ľudský život nemožno takto uchopiť."

Právne kritériá na udelenie vyznamenaní si nevie predstaviť ani poslanec ANO a ústavný právnik Ján Drgonec. "Nedá sa to zvážiť, aby sme si povedali že do 70 kg hmotnosti áno a viac nie." Podľa neho vláda môže predkladať návrhy na vyznamenania, ale tie môžu zostať mimo pozornosti hlavy štátu. Vytvoril sa však zvykový systém, že s návrhom kandidátov, ktorých vláda odsúhlasí, sa prezident stotožní.

Mikloško sa domnieva, že "zmätok" spôsobujú práve návrhy vlády. "Veci sa stávajú istým politickým obchodom, keď majú prejsť vo vláde hlasovaním. Keď každá strana chce presadiť svojho kandidáta, musí hlasovať aj za druhého." Preto by podľa neho mali byť vyznamenania len vecou hlavy štátu. "Nech sú vyznamenaní obrazom prezidenta, ako vníma hodnoty, na ktorých sa vybudoval štát," mieni Mikloško.

Aj šéf Smeru Robert Fico má podobný názor. "Prezident je priamo volený, treba sa spoľahnúť, že bude vyberať nepolitické osobnosti spoločenského, kultúrneho a vedeckého života."

Podľa Fica dnes vyznamenania nemajú dostatočnú vážnosť. "Na Slovensku sme dokázali všetko zničiť. Myslím, že sme zničili aj hodnotu vyznamenaní a rôznych ocenení, ktoré sú dávané po roku 1989. Dnes, keď niekto dostane vyznamenanie, kto o ňom vie? Nikto!" Podľa neho sú dnes najväčšími celebritami "prostitútky, ktoré sa ukazujú v rôznych televíznych reláciách, alebo rôzni redaktori televízií, ktorí niekedy nemajú dokončenú ani vysokú školu". (sp)