nad Peržanmi v roku 490 pred n.l. bol skvelý, hoci na historke o padlom bežcovi je zrejme toľko pravdy ako v Dumasových historických románoch o Ľudovítovi XIV.
Práve v súčasnosti, keď by väčšina najradšej zverila športové rozhodovanie strojom a časť (aká veľká?) ľudstva by nedbala vidieť súťažiť dopingom naklonované bytosti, je návrat k možnej rozprávke krásny. Dumasovky patria k najčítanejším románom sveta a maratón zase k najrozšírenejším športom. Pred 108 rokmi i dnes sa ním končila olympiáda. Držme sa osvedčenej verzie. Sparťanský rýchly posol Feidippides, ktorého vyslal vojvodca Miltiádes k soche bohyne Atény na Agore (niečo ako hlavné námestie) zvestovať radostnú správu o víťazstve spojených helénskych vojsk proti Peržanom, zvolal: Zvíťazili sme - radujte sa!, a padol mŕtvy.
Najslávnejší historik antiky Hérodotos, ktorý sa zhováral s priamymi účastníkmi bitky, však žiadneho bežca nespomína. Isté však je, Feidipides bol rýchly posol. Trať zo Sparty do Atén (vyše 300 km) zabehol za dva dni, takže by sotva umrel po 40 km z Maratónu do Atén.
Bréalov nápad napodiv prešiel, hoci sa priečil všetkým vtedajším skúsenostiam o vytrvalosti ľudského tela. Trať, ktorú nemal vydržať organizmus, dnes rekreačne zvládnu desaťmilióny. V Londýne, New Yorku i Chicagu zaznamenali takmer 40-tisícovú účasť.
Prvý maratón bežalo 17 vytrvalcov po zaprášenej ceste plnej výmoľov a vyhral ho grécky pastier bez akéhokoľvek tréningu Spyridon Luis. Či jeho nohy merali podobnú štreku, akú absolvoval legendárny hrdina staroveku, možno iba tušiť. Isté je iba, on i súčasníci prebehli dedinkou Pallini, jedinou medzi Maratónom a Aténami. Celé územie tvorí dnes prakticky kompaktné predmestie. Štart bol aj teraz blízko mohyly na počesť slávnej bitky, záver na mramorovom štadióne Panathinaikó. Včera sa bežalo vlastne po diaľnici lemovanej hypermarketmi. Žiadna romantika, profesionálny šport 21. storočia.
Žiaľ, práve záver, ktorý mal byť najslávnejší, pripomenul niekedy až surovú súčasnosť. Klasický maratón úplne pokazil divák (údajne Ír), ktorý zhruba na 35. kilometri napadol vedúceho Brazílčana Venderleia de Limu. Polícia ihneď zasiahla, ale Juhoameričan iste stratil. Či išlo o rozhodujúci okamih, ťažko posúdiť, lebo už vtedy ho úspešne stíhala dvojica Talian Baldini a naturalizovaný Američan z Eritrey Keflezighi.
Napokon zvíťazil Stefano Baldini, 32-ročný rodák z Castelnovo di Sotto, bronzový z posledných dvoch MS, za 2:10:55 h. Druhý skončil Keflezighi, tretí de Lima. Kenský favorit Paul Tergat vzdal. Olympijské prvenstvo z maratónu sa vracia do Európy po 16 rokoch. V Soule 1998 zvíťazil tiež Talian - Gelindo Bordin.
Slovák Matanin dobehol úplne vyčerpaný na 81. mieste.
(pf)
