Úspech s prejavmi mali prezident Ivan Gašparovič (druhý zľava) a český premiér Stanislav Gross (vpravo), piskot si museli vypočuť predseda parlamentu Pavol Hrušovský (vľavo) aj premiér Mikuláš Dzruinda (druhý sprava). Všetci mali pritom príhovory podobné. FOTO - TASR
IVAN GAŠPAROVIČ, prezident
Svoj prejav podložil citátom Laca Novomeského, že "tieto činy sa nesmú stať legendami pre čítanky, musia byť chrbtovou kosťou nášho národa". Podľa neho minulý režim robil z výročí SNP pompézne oslavy, ale veľa účastníkov Povstania bolo tým istým režimom prenasledovaných, odbojári boli umelo rozdelení. Prezident povedal, že dnes by Európa nemohla byť slobodná a z veľkej časti zjednotená, ak by sa nevyrovnala s minulosťou. Vyzval, aby sa ani Slovensko nespreneverilo hodnotám, za ktoré zomreli ľudia v SNP. Pokračovaním odkazu SNP je podľa neho aj naša vojenská účasť v Iraku.
PAVOL HRUŠOVSKÝ, predseda parlamentu
Slovensko si podľa neho zvolilo správne, keď sa postavilo na stranu slobody. Vyzval na budovanie Európy, v ktorej nebude mať miesto ideologický fanatizmus. Povedal to nielen o fašizme, ale aj komunizme.
MIKULÁŠ DZURINDA, predseda vlády
Povstanie podľa Dzurindu potvrdilo, že naše dejiny nie sú dejinami podlých a zbabelých. Rozdelil si prejav do piatich bodov (odkazov), z ktorých mu vyšlo, že po Povstaní sa stali ľudia slobodnými podobne ako pred pätnástimi rokmi po revolúcii, čím sa Slováci stali aj zodpovednými za svoj osud a za to, čo urobia, či neurobia. Dzurindu aj Hrušovského sa snažila vypískať skupinka ľudí, keď hovorili o komunistoch.
STANISLAV GROSS, predseda českej vlády
SNP bolo vzpruhou pre národy, ktoré trpeli pod fašizmom, a ohlásilo končiacu sa vojnu. Grossov prejav sa stretol s veľkým uznaním, hoci takisto spomenul neskorší nástup komunistov a fakt, že štát musel prejsť mnohými peripetiami, kým dospel ku skutočnej slobode. (rf)
