Ako ôsmy div sveta vnímal slovenský volejbalista Andrej Kravárik, hrajúci v drese Grécka, neuveriteľný finiš stavebných i organizačných prác. "To, čo iným trvá osem rokov, stihli Atény za rok."
Svet sa pred olympiádou obával organizačného fiaska, ale od okamihu otváracieho ceremoniálu silnela eufória z príjemného prekvapenia.
Krajina, ktorá prvá uctievala kalokagatiu - súzvuk duše a tela - venovala aténskym hrám doteraz nevídané spojenie technickej dokonalosti a schopnosti riešiť aj nepredvídané situácie originálne a s úsmevom.
Novinári na jednej z autobusových liniek obľubovali polnočnú hru so šoférom o čas. Potleskom ho nabádali, aby porušil stanovenú trasu, dopravné predpisy i harmonogram a manévrom do protismeru skrátil cestu i čas. Šofér blikol priznanie policajtovi a vyslúžil si mohutné uznanie pasažierov. Ak sa má porušiť norma, tak len tá, čo vedie k všeobecnej spokojnosti, platilo v Aténach okrem Citius, altius, fortius.
Zvyšok slovenských športovcov nastúpil na záverečný ceremoniál pod vedením vlajkonosičky Gabriely Stacherovej s rekordným výsledkom šiestich medailí. V hodnotení národov sme prvýkrát predstihli dokonca aj Česko. Máme o jedno zlato viac, čo však neznamená, že aj menej problémov v športe.
