Pamiatkari mali výhrady voči spôsobu rekonštrukcie, aký zvolil Alexander Rezeš, kauza skončila pred súdom.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Kaník kúpil meštiacky dom za neuveriteľných 60-tisíc. Dnes je v ňom penzión Matej a má hodnotu niekoľkých miliónov.
BANSKÁ ŠTIAVNICA – Záujem o kúpu domov v Banskej Štiavnici poklesol. Súvisí to s kauzou Rezešovho domu, keď majiteľ neadekvátnymi zásahmi vážne poškodil renesančno-barokovú pamiatku.
Víkendovými obyvateľmi Štiavnice sú mnohí známi ľudia – minister László Miklós, podpredseda federálnej vlády Jozef Kučerák, bývalý prezident Michal Kováč či spisovateľ Anton Hykish.
Ešte pred desiatimi rokmi sa dali chátrajúce meštiacke domy kúpiť veľmi výhodne. Ich hodnota časom mnohonásobne narástla. Štiavnický hoteliér a predseda DS Ľudovít Kaník napríklad kúpil starý meštiacky dom za neuveriteľných 60-tisíc korún. Po kompletnom zrekonštruovaní, ktoré trvalo tri roky, by mal dnes dom hodnotu niekoľkých miliónov. Sídli v ňom penzión Matej.
Záujem o kúpu domov vzrástol aj po tom, čo Štiavnicu zapísali na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Obyvatelia mesta sa k predaju budov stavajú rozdielne. Niektorí s predávaním majetku mesta nesúhlasia, lebo pri obnove budov hrozili podobné riziká ako v prípade domu Rezeša. Iní zastávajú názor, že ak môže nový vlastník pamiatku zachrániť, treba ju predať.
V meste je však stále veľa pamiatok – hlavne meštiackych domov, ktoré sú vo veľmi zlom stave. Zvyčajne kvôli nesolventnosti majiteľov. Najnovšie je to prípad Hellovho domu, ktorému hrozí zbúranie. „Okrem Hellovho domu sú to ďalšie dva objekty, ktoré sú vo vyslovene havarijnom stave,“ hovorí primátor mesta Marián Lichner. Navyše, množstvo ďalších domov si vyžaduje stavebný a reštaurátorský zásah.
Podľa primátora množstvo záujemcov o kúpu kleslo práve po kauze Rezeš. „Ľudia sa zľakli toho, že urobia na dome zásah, ktorý bude v rozpore so zákonom,“ dodáva primátor. Podľa neho majú momentálne všetky objekty reálnych vlastníkov, mnohí z nich však nie sú schopní nákladné opravy financovať.
Medzi kupcami sa vynorila aj skupina špekulantov, ktorí si mysleli, že zápis do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO môže predstavovať pre vlastníkov pamiatok finančné výhody. Štát ani samospráva však nemajú dostatok financií na to, aby v tomto smere mohli pomôcť. Pre mesto by boli najprijateľnejší partneri, ktorí by boli schopní do objektov investovať peniaze bez toho, aby požadovali rýchlu návratnosť. Tí však zväčša čakajú na to, ako sa bude v praxi realizovať nový zákon na ochranu kultúrnych pamiatok.
KVETA FAJČÍKOVÁ
