om Melbourne Parku.

Dve tretiny finálových stretnutí tenisového Davisovho pohára sa hrali medzi grandslamovými krajinami a také niečo sa prihodilo aj v tomto deväťdesiatom ročníku. Austrália hostí Francúzsko a zatiaľ vedie vo vzájomnej bilancii 10:3. Na svojej pôde Francúzom nikdy nepodľahla, ba naposledy sa radovala na ich antuke v Nice a získala trofej. Včerajší žreb za účasti kompletnej generality ITF, ale aj plejády skvelých bývalých austrálskych hráčov rozhodol o tomto programe: dnes od 11.00 h miestneho času dvojhry Hewitt – Escude a Rafter – Grosjean, zajtra od 14.00 h štvorhra Arthurs, Woodbridge – Pioline, Santoro a v nedeľu dvojhry Hewitt – Grosjean a Rafter – Escude.

Ako je zo zostáv vidno, v domácom tíme nastúpi popri svetovej jednotke Hewittovi aj nedoliečený Rafter (rameno) a za hostí v poslednej chvíli Clementa vymenil Pioline. Ako to komentovali kapitáni? John Fitzgerald (Austr.): „Keby Rafter nebol fit na päťsetové zápasy, nenominoval by som ho. Veľmi túži konečne vyhrať ten pohár.“ Guy Forget (Fr.): „Konkurencia bola silná. Rozhodli skúsenosti a momentálna forma. Clement to vzal športovo. V tréningoch trochu zaostával za Escudem, ktorý dostal prednosť aj vďaka útočnejšiemu štýlu na tráve. Keďže Clement nie je špecialistom na štvorhry, využijeme ostrieľaného Piolina, svojho času wimbledonského finalistu.“

Navyše Escude zdolal tohto roku Hewitta vo Wimbledone. Hewitt: „Hral som tam zle, a to som ešte dokázal dotiahnuť do päť setov. Teraz mám lepšiu formu i pohodu.“ S Hewittom je v Austrálii už od ATP Masters v Sydney jeho priateľka Kim Clijsterová. Celý domáci tím, ktorý je favoritom na zisk 28. titulu, podporuje mnoho bývalých i súčasných osobností. Francúzi čakajú na 9. prvenstvo. Kým Grosjean (svetová šestka) vidí šance 50:50, Forget je opatrnejší: „Austrálčanom by som dal viac percent, ale naši tenisti budú bojovať a poriadne im to sťažia. Nehovorím, že nemôžeme vyhrať, tráva je však ťažké sústo. Najskôr som bol prekvapený jej kvalitou na betóne, hoci ju zliepali z kúskov, no teraz po niekoľkých tréningoch sa zodiera a odlietajú celé chumáče, hoci obaja súperi to majú rovnaké.“

Domáci sa bránia tvrdiac, že posledné štyri finále DC hrali vonku a všade im nasypali umelú antuku. Doma hrali v 24 finále vždy na tráve, z toho 10-krát v Melbourne (naposledy víťazne v roku 1986 s Cashom a Fitzgeraldom) a nechcú to meniť. Rafter, otrávený ustavičnými dohadmi o svojom ramene, povedal: „Po finále pôjdem na operáciu, dám si ho odťať a nahradiť protézou. Načo mi je taká ruka, ktorú denne kritizujú médiá? Už sa na tie sprostosti nemôžem pozerať…“ Arthurs bol zasa zaskočený netaktnou Forgetovou poznámkou, že aj 80-percentný Rafter je vždy lepší než úplne fit Arthurs.

Kocky sú teda pekne hodené, vášne rozpálené, 15-tisícová Aréna Roda Lavera so zatváracou strechou vypredaná a 105-kilogramová trofej vystavená na odovzdanie jednému zo staronových majiteľov.