Slovenský štvorkajak v zložení Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček a Juraj Bača (v strede) pádluje vo včerajšom olympijskom finále na 1000 m trati. Naši v posledných dvoch rokoch neprehrali ani raz, ale tentoraz sa museli uspokojiť až s tretím miestom. Zlato získala maďarská loď (na snímke vľavo), Slovákov predbehli ešte aj Nemci. FOTO TASR - RADOVAN STOKLASA |
Najstarší muž slovenského bronzového štvorkajaku JURAJ BAČA (na snímke TASR) sedí v lodi vzadu na pozícii kormidelníka. Na tlačovke po včerajšom finále sedel z našich najvzdialenejší od veselých štvoríc maďarských i nemeckých súperov, evidentne bol najsmutnejší.
Ako si ceníte aténsky bronz?
Ako najväčší úspech v celej mojej športovej kariére. Viac, než ktorúkoľvek z predchádzajúcich šiestich zlatých z majstrovstiev sveta. Úplne vážne.
Vyspali ste sa pred pretekmi dobre, ako ste zvládli psychický tlak?
Vcelku normálne. Nemáme na čo a ani sa nezvykneme vyhovárať. Spal som v pohode, príprava všetkých členov lode prebehla bez zádrhov. Ja som síce mal pred olympiádou menšie zdravotné problémy, ale neboli vážne, nechám si to pre seba.
Tenisti si prichádzajú na olympiádu zahrať úplne uvoľnení. Aj keď vypadnú v prvom kole, športový svet sa im nezrúti, hneď na druhý týždeň ich čaká ďalší zo série lukratívnych turnajov. Pre vás je však štvorročný olympijský vrchol doslova otázkou bytia či nebytia. Vnímate to podobne?
Iste, tenis je extrémny protipól. My sme však v systéme nášho športu závislí nielen od olympijského úspechu, ale v porovnaní s Maďarmi to máme o to ťažšie, že si nemôžeme dovoliť ich cestu a prísť na olympiádu uvoľnení, psychicky oddýchnutí.
Prečo?
Lebo musíme aj v nasledujúcich sezónach po olympiáde dosahovať maximálne výkony na svetových a európskych šampionátoch, aby sme nestratili podporu sponzorov. Tlak je teda na nás stále a v olympijskom roku sa ešte vystupňuje. Maďari vyhrali v Sydney, dali si oddych, prakticky spolu nesadli do štvorkajaku. Až pred Aténami klasicky - prišli, videli, zvíťazili. Teda obhájili. Maďarsko je kanoistická superveľmoc, má širokú základňu, podporu, zázemie. Keď povieme niekomu vo svete, že na Slovensku nemáme jediný regulárny kanál, neuverí.
V príprave nebolo počuť sťažnosti?
Nebolo, vychádzame z našej reality. A tou stále je, že na Slovensku nemáme jedinú regulárnu tisícmetrovú dráhu. Rieka Nitra nám na našich miestach vyschla, na Váhu jazdíme taký špecifický kilák do oblúka, na Zlatých pieskoch sa dá ísť maximálne 750 metrov, na Zelenú vodu pri Novom Meste preteky štvorkajaku na tisícke nepustia.
Máte chuť ďalej drieť ako máte vo zvyku - aj cez vianočné sviatky trojfázovo?
Mám rád tento šport, i keď mi nemôže byť ľahostajné, v akých podmienkach pracujeme. Samozrejme, že ideme ďalej. To, že sme nezískali zlato, nás dosť motivuje a veríme, že v Pekingu to vyjde. Navyše budeme v najlepšom kanoistickom veku.