Slovenský štvorkajak vo včerajšom finále na olympijskej tisícke nezvládol úlohu favorita. Hoci kvarteto Richard a Michal Riszdorferovci, Erik Vlček a Juraj Bača vydalo zo seba všetky sily, na suverénne pádlujúcich obhajcov olympijského zlata zo Sydney to nestačilo. V dlho očakávanej bitke o Dunaj v kráľovskej kajakárskej disciplíne triumfovali jasne Maďari (Zoltán Kammerer, Botond Storcz, Ákos Vereckei a Gábor Horváth) sklamaním bolo, že našu loď predstihli aj Nemci.

V každom prípade sa včera v kanály Schinias zrodil najlepší výsledok histórie v slovenskom kajaku na hladkej vode. Okrem toho vo finále K1 Marián Ostrčil skončil na siedmom mieste. Dnes štartuje vo finále päťstovky posledná naša vodáčka na olympiáde kajakárka Marcela Erbanová.

Maďari napálili od štartu vysoké tempo, naši začali ako obvykle trochu pomalšie. Povzbudzujúco iba nachvíľu vyznelo, že sa pomerne rýchlo striasli Bielorusov, ktorí vyzerali nebezpečne v rozjazde. Na päťstovke sa bili o druhú-tretiu pozíciu s Nemcami, no tí na méte 750 razantne odskočili. Vo finiši museli naši kajakári s vypätím odrážať útočiacich Bulharov. Po dojazde do cieľa ostala posádka slovenskej lode na vode dlho zarazená. Pocity v tých chvíľach boli zrejme trochu odlišné od tých na brehu, kde už fungovala taktická racionalita, že medailu treba hodnotiť pozitívne.

Reprezentačný tréner Pavol Blaho: "Olympijská medaila je cenným úspechom, no cítiť tam aj určité sklamanie, pretože chlapci vzhľadom na výsledky v predchádzajúcich sezónach mali vyššie ambície. Pri štarte vládol protivietor a už to bol určitý zlý signál, pretože tieto podmienky našim príliš nesedia. Maďari si počínali suverénnym spôsobom, škoda, že sa nám v závere nepodarilo predstihnúť loď Nemecka."

Komárňanského trénera Tibora Soósa očividne prekvapil veľký odstup za Maďarmi: "Bol naozaj výrazný, a myslím, že to chlapcov trochu rozhodilo. Maďari mali v lodi silné individuality, ktoré sa presadzujú v singloch i debloch. Mám za sebou viacero olympiád, očakával som, že to bude iná súťaž než bývajú majstrovstvá sveta alebo Európy. Jazdilo sa rýchlejšie. Keď si spomeniem, ako tesne nám ušla medaila v Sydney, som rád, že tu máme aspoň bronzovú."

Kým sa k nej štvorica našich reprezentantov dopracovala, mali pod hlavnou tribúnou areálu v Schinias poriadne nervy. Stáli pripravení v teplákoch, ale bosí. To protokol ceremoniálu nedovoľuje, zdôrazňovali usporiadatelia. Televízia hromžila na časový posun, hostesky s medailami na parádnych vankúšoch po pár štartoch opakovane rušili slávnostný výkrok. Tréner Pavel Blaho šprintérsky všetko zachraňoval, zázrakom vykutral stratený kľúč od skrinky v hangári.

Žiadny kajak na hladkej vode v slovenskej a dokonca ani v bohatej česko-slovenskej histórii nezískal olympijskú medailu. V roku 1992 v Barcelone delilo štvrtý štvorkajak (Kadnár, Szabó, Erban, Thurza) od bronzu deväť stotín sekundy, pred štyrmi rokmi skončili na nepopulárnom 4. mieste Richard Riszdorfer, Tarr, Erban a Vlček. Jedinú slovenskú medailu v rýchlostnej kanoistike mal dovčera Ostrčilov tréner Slavomír Kňazovický, ktorému v Atlante 1996 v singlkanoe vyšiel pamätný strieborný finiš.

Maďarskí kajakári sa po pretekoch bavili. Akos Vereckei: "Takto sme si to predstavovali, že vyhráme suverénne. Včera som mal narodeniny, pripili sme si vínom, ktoré priniesla moja priateľka od svojho otca, výborného znalca. Nikomu neprekážalo, že bolo v nepatričnej plastovej fľaši. Chlapci mi sľúbili, že dostanem zlatý darček. Ďakujem, že sľub splnili."

Juraj Bača bol jediný z pretekárov, ktorý prehovoril na tlačovke po anglicky. Džentlmensky okrem víťazstva zagratuloval aj Vereckeimu k narodeninám.

Kanoista Marián Ostrčil obsadil vo finále C1 na 1000 m 7. miesto. Pretekár AŠK Dukla Trenčín priznal, že je to viac, ako očakával. "Úvod som nechcel prepáliť, v takej konkurencii by som určite nevydržal so silami do konca. Som rád, že som v závere stiahol odstup a iba nezametal za ostatnými," povedal v mixzóne Marián Ostrčil.

Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Schinias