Keď z mešity odišli poslední bojovníci, nastúpila čata mužov v zdravotníckych rúškach. Objavili 25 umučených tiel "odsúdených" v Sadrových šariátskych súdoch. Potom vynášali mŕtvych bojovníkov a zranených nosili na ošetrenie.
Až vtedy sa mohli začať modlitby. Na ich konci odzbrojení milicionári a civilisti vykrikovali: Muktada, Muktada. Potom sa dvere mešity zamkli a kľúče si zobrali Sistáního ľudia.
Bojovníci sa zatiaľ prezliekli z čiernych improvizovaných uniforiem do civilu a zamiešali sa do davu. V Sadrových oddieloch bojoval aj Husajn Taama. "Uznáme akúkoľvek dohodu medzi Sistáním a Sadrom, ale Američanom pôjdeme po krku stále," hovorí muž, ktorý odmieta vydať svoj samopal, pretože je to vraj jeho osobný majetok. "Táto puška zostane pripravená práve tak ako ja. Budem čakať na ďalší Sadrov rozkaz."
"Vrátim sa do práce, ale som pripravený kedykoľvek znovu bojovať. Keď nám Muktada (Sadr) povie, budeme bojovať v Nadžafe i kdekoľvek inde," povedal agentúre Reuters učiteľ jazykov, ktorý bojuje pod menom abú Muktada.
V milíciách slúžili mladíci aj starci s bielymi bradami. Sadr v jednotkách zaviedol tvrdú disciplínu. Mottom bolo Víťazstvo alebo mučenícka smrť. Nakoniec neprišlo ani jedno.
"Zostrelili sme 17 amerických lietadiel a denne zabili 40 Američanov. Zničili sme tu 17 amerických tankov," chváli sa mladík Ahmed.
Niet pochýb o tom, že to, čo spája Sadrových ľudí, je nenávisť voči Američanom. Jednu z nadžafských uličiek strážil abú Muhammad. V civilnom živote je strojársky inžinier a otec troch detí. Filozofiu Sadrových ľudí vysvetľuje takto: "Už nikdy nepovedieme normálny život. Väčšina ľudí chodí do práce, berie plat a poslúcha šéfa. My sa zodpovedáme za svoje činy jedine Bohu." (čtk, mik)
