BRATISLAVA - O Slovenské národné povstanie ako štátny sviatok sa viedli spory najmä po novembri 1989. V roku 1990 prišli komunisti s návrhom, aby bol 29. august štátnym sviatkom a SNP prezentovali aj ako svoj sviatok. Vtedajší predstaviteľ VPN, neskôr DS a dnes predseda OKS Peter Tatár hovorí: "My sme návrh komunistov odsunuli. VPN s KDH povedali - dobre, je to úžasný sviatok, ale nebudeme ho prijímať na podnet komunistov. Až po tom, v roku 1991, alebo 1992, sme prijali spoločný návrh, že SNP je štátny sviatok."
Na začiatku deväťdesiatych rokov podľa Tatára z času na čas niekoho pochytila túžba navrhnúť nejaký štátny sviatok a vždy ako politický symbol. Keď už politici SNP schválili, časť KDH a najmä Ladislav Pittner s tým mali veľké problémy, iná časť ďalší z KDH, napríklad František Mikloško, s tým podľa Tatára problém nemali.
Poslanec KDH Július Brocka hovorí, že je pravda, že časť KDH nesúhlasila so SNP ako štátnym sviatkom. "Nebola to naša agenda. My sme vtedy mali svoje priority a tými boli napríklad 17. november a niektoré cirkevné sviatky, ktoré sú štátnym sviatkom aj v Európe."
Po schválení SNP za štátny sviatok bol podľa Tatára spokojný najmä bývalý komunista a neskorší líder SDĽ Peter Weiss. "Bola to ich politická idea. Prehrali históriu, prehrali revolúciu a chceli sa očistiť. My sme to vnímali ako politickú technológiu a stratégiu a nemohli sme ich podporiť. Bola to z ich strany kalkulácia a v čase porevolučnej eufórie to bolo neférové."
Neskôr vznikli spory o SNP aj medzi spojencami Vladimírom Mečiarom z HZDS a Jánom Slotom zo SNS. Vtedajší poslanec SNS Rastislav Šepták si pamätá, že v časti SNS panoval názor, že SNP nebolo "v prospech Slovenska". "Ako akt sme to uznávali, ale niektorí boli presvedčení, že ľudia v konečnom dôsledku nebojovali za Slovensko. Navyše to bolo zneužité komunistami na úplne iné ciele. Ale medzi politikmi to vôbec nebol významný spor, iba názorová rozdielnosť," hovorí.
