BRATISLAVA - Vláda tento týždeň zobrala na vedomie zmluvu, na základe ktorej dostane Žilina 200 miliónov korún ako regionálnu pomoc. Zmluva obsahuje aj vetu, že informácie v nej sú dôverné a treba ich chrániť pre zverejnením tretím osobám.

Zmluva je na internete aj so zoznamom vecí, na ktoré majú byť milióny použité. Tie naznačujú, že nepôjde ani tak o regionálnu pomoc, ako o pomoc automobilke Kia. V tabuľke sú charterové lety, bilbordy, parkovanie automobilov, kurzy slovenského jazyka, podpora bývania (95 bytov), rekreačné zariadenia.

Minister hospodárstva Pavol Rusko, ktorý návrh predložil, povedal, že zmluvu vláda vzala na vedomie s pripomienkou. "Tabuľka tam bola omylom, je zlá. Tie veci sa prelínajú, ide o veci zo štátnej pomoci a regionálnej pomoci. Toto sme neschválili."

Denník SME sa snažil overiť na Úrade vlády aj na ministerstve financií, či tabuľka uverejnená na internete ako súčasť zmluvy naozaj neplatí, ich hovorcovia nás však odporučili len na ministerstvo hospodárstva.

Peniaze pre Žilinu podľa Ruska nezahŕňajú štátnu pomoc investorovi automobilky. Ak by totiž výška pomoci prekročila limit stanovený úniou, hrozili by sankcie.

Ak však tabuľka zverejnená na internete pri zmluve so Žilinou neplatí, mesto bude môcť používať 200 miliónov bez toho, aby sa vopred určilo ich použitie. "Povieme Žiline, že ich zatiaľ môžu používať na tento a tento účel, kým určíme, že to musia vyšpecifikovať," povedal Rusko. Podľa neho mesto už dnes potrebuje peniaze. "My budeme odsúhlasovať Žiline, čo je regionálna pomoc a čo nie."

Primátor Ján Slota na otázku, či sa milióny na regionálnu pomoc týkajú aj automobilky, povedal: "Sčasti sa to týka aj ich, ale nechcel by som o tom hovoriť."

Rusko však tvrdí, že "v žiadnom prípade sa nebudú platiť charterové lety, to sami Kórejčania nechceli". Podľa neho budú peniaze použité len na to, čo patrí do regionálnej pomoci, teda nie výlučne na to, čo je potrebné pre Kia.

Zmluva obsahuje aj ustanovenie o tom, že informácie v nej obsiahnuté sú dôverné. Je tam však aj veta, že za porušenie zákona sa nepovažuje, ak sa zverejní to, čo je v súlade so zákonom.

Podľa Emílie Sičákovej-Beblavej z Transparency International by všetky informácie, v ktorých ide o používanie peňazí daňových poplatníkov, mali byť verejné a nechápe, prečo sú tam dve protichodné vety.

"Obe strany by nás mali presvedčiť, že tie peniaze budú použité účelne a transparentne," povedala. Podľa nej naopak štát by nás mal sám informovať, na čo konkrétne tie peniaze idú, odôvodniť zmysel ich použitia a povedať, prečo práve tá a tá firma dostane zákazku.

Advokát Tomáš Kamenec povedal, že veta o utajovaní informácií je v rozpore so zákonom. Celý odstavec o utajovaní vyzerá podľa neho ako snaha o to, že informovať sa bude, len keď o to niekto požiada.