Na Svetový pohár v New Yorku 19-ročná Američanka Natalie Coughlinová (na archívnej snímke) nikdy nezabudne. V stredu sa dočkala prvého svetového rekordu v kariére, keď časom 2:03,62 na 200 m znak šokovala aj samu seba a včera v Nasau Aquatic Center opäť menila rekordné tabuľky. „‘Sveťák‘ na stovke som v kútiku duše čakala,“ priznala. „Atakovala som ho už pred tromi rokmi, ušiel mi vtedy o deväť stotín sekundy a keďže za ten čas som výrazne zlepšila prácu nôh, vedela som, že naň mám. Nie je pre mňa takým prekvapením ako ten z dvojstovky. To je na mňa dlhá trať, nemám ju rada. Tréner Terri McKeever ma však prehovoril, aby som ju plávala,“ dodala 170 cm vysoká členka klubu Terrapins.

O sebe dala zatiaľ najvýraznejšie vedieť v lete tohto roku na MS vo Fukuoke. Na sto metrov znak po boľavom finiši, ako vtedy tvrdila, vyfúkla zlato olympijskej víťazke Rumunke Mocanuovej. A domov si viezla aj bronz z polovičnej trate, keď ju od druhého titulu majsterky sveta delili tri stotiny sekundy.

Svetový rekord má však v plaveckom svete pre mnohých takmer rovnakú hodnotu ako titul majsterky sveta. Coughlinovej vôbec neprekážalo, že je „len“ z krátkeho bazéna. „Doteraz som mala na konte len americký rekord, keď som mala pätnásť. Potom som si asi z veľkej námahy zranila rameno a na dlho skončila s ich atakovaním. Až neskôr som sa opäť začala posúvať vyššie, krok po kroku.“

Rodáčka z kalifornského Concordu (23. 8. 1982) veľmi túžila plávať pod piatimi kruhmi v Sydney. Olympijskú kvalifikáciu však zbabrala a ostala doma. „V tých chvíľach som plávanie neznášala. Nechcela o ňom ani počuť. A čo bolo ešte horšie, ľudia ma hneď odpísali. Chvíľu som bola hviezdou a vzápätí zabudnutá.“ Liekom sa napokon ukázala vysoká škola, kde Natalie začala študovať psychológiu. „Až tam som sa z toho dostala. A vo Fukuoke dokázala, že so mnou treba počítať.“

Natalie milovala do zranenia surfing, teraz prepadla fotografovaniu a vareniu. Verným spoločníkom pri ňom je jej bábika Jake, ktorú nedávno dostala od rodičov. Nasledujúce OH už nechce medzi elitou chýbať, dovtedy má však mnoho iných športových plánov. „Už sa teším na NCAA (americké vysokoškolské majstrovstvá) a na budúci rok chcem štartovať na Panpacifických hrách. A čo všetko poplávem? Neviem, ale sto znak určite, tú disciplínu milujem.“

(rh)