
BRATISLAVA - Obchodná bilancia Slovenska vykázala v októbri nový rekord. Deficit zahraničného obchodu 9,65 miliardy korún je najhorším výsledkom, aký ekonomika zaznamenala od decembra 1996. Vyplýva to z údajov, ktoré včera zverejnil Štatistický úrad SR.
Výška dosiahnutého schodku bola nepríjemným prekvapením pre ekonómov, ktorých pôvodné odhady októbrového deficitu boli podstatne nižšie. V rovnakom mesiaci minulého roku pritom schodok dosiahol „len“ 5,8 mld Sk. „Zhoršenie je výrazné. Od začiatku tohto roka už deficit presiahol 74 miliárd. Niet teda pochýb, že v tomto roku budeme svedkami nového rekordu,“ predpovedá analytik ČSOB Marek Gábriš.
Výška obchodného deficitu, ktorú slovenská ekonomika vykázala za posledných dvanásť mesiacov, sa už priblížila úrovni 10 percent z hrubého domáceho produktu (HDP). Ekonómovia preto nevylučujú, že v tomto roku túto hranicu aj prekoná. „Koncoročný deficit obchodnej bilancie môže dosiahnuť až 97 miliárd,“ tvrdí ekonóm Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor.
Nečakané vysoké čísla svedčiace o prehlbujúcej sa nerovnováhe v ekonomike by podľa analytika Slávie Capital Pavla Ondrisku mohli prinútiť vládu, aby prijala opatrenia brániace jej ďalšie prehlbovanie ešte pred plánovaným februárovým termínom. „Hoci možno privítať uvažované obmedzenie dovozu pre potreby verejnej správy, opatrenia by sa mali orientovať predovšetkým na podporu exportu, čo je z dlhodobého hľadiska efektívnejšie ako len dočasné administratívne bariéry dovozu. Navyše účinnosť opatrení by mala smerovať aj za horizont dvoch rokov, až vyschnú privatizačné príjmy,“ pripomenul Ondriska.
Vývoj tempa rastu dovozov a vývozov zatiaľ nesvedčí o skorom zvrátení doterajšieho trendu. Dynamika dovozu sa síce spomaľuje, no medziročný rast exportu je ešte nižší. „Z hľadiska štruktúry ostáva silný dovoz strojov, v porovnaní s minulým rokom však poklesol dovoz vozidiel. Rovnako nižší bol aj dovoz nerastných surovín, čo pripisujeme poklesu cien ropy,“ dodáva Gábriš.
Nastupujúcu hospodársku recesiu v krajinách západnej Európy už cítia aj slovenskí exportéri. Kým objem dovozov zo zahraničia bol v októbri v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roku vyšší o 7,4 percenta, v prípade exportu predstavuje medziročný nárast len 1,3 percenta. „Naši ekonómovia opätovne pristúpili k zníženiu odhadu tempa rastu ekonomík Európskej únie. Podľa očakávaní ING by HDP týchto krajín mal v tomto roku vzrásť len o 1,3 percenta, kým ešte v septembri sme rast odhadovali na 1,7 percenta,“ povedal hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Pesimistický pohľad si banka zachováva aj na budúci rok, keď svoju predchádzajúcu predikciu dvojpercentného rastu HDP znížila takmer na polovicu 1,1 percenta. „Hoci nízke pracovné náklady na Slovensku ochránia časť exportu, v dôsledku spomalenia ekonomického rastu v EÚ spolu s nižším tempom automobilovej produkcie znižujeme tohtoročný odhad rastu slovenského HDP z 3,1 na 2,8 percenta a na 3,7 percenta vroku 2001,“ podčiarkol Tóth.