Desiateho septembra, teda deň pred teroristickým úderom na Ameriku porota súdu v Detroite obvinila Libanončana Aliho Bumelhema z pokusu prepašovať zbrane a strelivo do Libanonu. Nešlo o bežného návštevníka, ale o člena skupiny Hizballáh, ktorá je v USA na zozname teroristických organizácií.

Niekoľko mesiacov predtým federálny súd vo Fort Lauderdale na Floride obvinil z podobného pokusu Conora Claxtona, člena Írskej republikánskej armády. A iba koncom októbra texaský súd obvinil Pakistanca Muhammada Navida Asrara z nelegálneho držania munície.

Čo majú tieto prípady spoločné? Všetci traja – a to sú prípady iba na ilustráciu, pretože ich je oveľa viac – nakúpili zbrane a strelivo v amerických súkromných obchodoch. Nie však v tých, ktoré majú federálnu licenciu, ale u „drobných“ predajcov, ponúkajúcich svoj tovar zväčša za hranicami mesta.

Rozdiel medzi predajcom zbraní s federálnou licenciou a tými s „bežnou“ je v tom, že u bežného predajcu sa dá kúpiť bereta, dobrý kolt alebo automatická puška a poriadne zásoby streliva bez povestného „background check“, teda preverenia záujemcu o kúpu zbrane. V obchode s federálnou licenciou zákazník podlieha dosť tvrdej kontrole, trvajúcej minimálne tri dni.

Predajcov k tomu núti tzv. Bradyho zákon, ktorý schválil Kongres už pred dvoma rokmi. Jim Brady bol tlačovým tajomníkom prezidenta Ronalda Reagana. Istý John Hinckley sa Reagana v roku 1981 pokúsil zastreliť. Nepodarilo sa mu to, trafil však Bradyho. Dostal guľku rovno do čela a aj keď nezomrel, zostal pripútaný na lôžko. Preto podľa neho pomenovali nový zákon o nákupe zbraní.

Veľa Američanov je presvedčených, že tento zákon je slabý a nestačí. Od tragédie z 11. septembra tlačia silnejšie: zákon chcú novelizovať alebo prijať úplne nový. Žiadajú rozšíriť federálne právomoci na všetkých predajcov zbraní. V takom prípade by Ali, Conor či Muhammed mali veľmi sťaženú možnosť kúpiť v Amerike zbrane.

Navrhovateľom nového zákona je republikánsky senátor John McCain, inak veľký zástanca amerických slobôd, a teda aj dodatku k ústave o práve každého Američana nosiť osobnú zbraň. Po 11. septembri sa aj on pozerá na celú záležitosť inak: „Verím, že potenciálni teroristi môžu pokojne zneužívať medzeru v našom zákone a nikto ich pri kúpe zbraní nekontroluje. Nerozumiem, prečo nie sme schopní okamžite túto medzeru zaplniť. Lenže viem, že NRA zostáva mimoriadne silnou organizáciou.“

NRA je skratka pre Národnú asociáciu pre zbrane a jej mocní členovia zostávajú tvrdými ochrancami práva Američanov na nosenie, a teda aj nákup osobnej zbrane. „To, čo nám vravia, je dosť čudné. Teroristi 11. septembra neútočili revolvermi ani koltmi a ani puškami. Uniesli lietadlá vyzbrojení nožíkmi,“ pripomína bývalý minister zahraničia James Baker.

John MCain chce napriek silnej a vplyvnej NRA a mocným lobistickým skupinám dosiahnuť, aby Kongres začal po Vianociach o prijatí nového zákona diskutovať.

MICHAL HAVRAN