"Nielen v súvislosti s týmto časopisom, ale aj v oveľa širšom kontexte sa už dlhší čas pokúšam šíriť názor, že redukovanie kultúry na umelecké aktivity je mylné a v konečnom dôsledku škodlivé pre samotné umenie. Kultúra, to je napríklad aj architektúra, urbanizmus, verejný priestor v našich mestách, sféra postojov, typických reakcií, životných stereotypov, naša historická pamäť, vzťah k monumentom, krajine a niektorým jej miestam," hovorí filozof MIROSLAV MARCELLI, šéfredaktor dvojmesačníka Anthropos, ktorý začne vychádzať vo vydavateľstve Kalligram. "Medzi kultúrnu verejnosť potom treba zaradiť každého, kto všetky tieto vzťahy a postoje nielen praktizuje, ale o nich aj rozmýšľa. Tým sa stáva naším potenciálnym čitateľom."

Kam sa mienite zaradiť v neveľkom spektre slovenských kultúrnych periodík?

Najskôr by som rád zdôraznil, že Anthropos nemá ambíciu stať sa filozofickým časopisom, filozofia je len jedným z prvkov, ktoré do spektra jeho problematiky vstupujú, je len jedným partnerom v diskusii o povahe človeka a spoločnosti. Treba brať vážne zámer byť časopisom pre humanitné a sociálne poznávanie.

Nie je to príliš široká definícia, kam sa zmestí prakticky všetko vrátane klonovania alebo štúdie o rušení bohoslužieb v stredovekom kostole?

Je to široká definícia, túto šírku však nespôsobila rozháranosť našich záujmov, ale charakter súčasnej spoločnosti. Skúste sa dotknúť ktorejkoľvek témy, napríklad športu (aby som bol úplne aktuálny), a hneď sa dostanete k psychologickým predpokladom špičkových výkonov, k sociologickým aspektom masových podujatí, k mediálnym prezentáciám, k chémii a, prečo nie, aj ku klonovaniu. Keď nadšene tlieskate víťazovi, nemusí vás to zaujímať, ale čo ak sa ukáže, že dopoval, že jeho víťazstvo je sporné, že svoju úlohu zohrali politické záujmy?

Budete skôr tematickou revue alebo časopisom, reagujúcim na aktuálne politicko-spoločenské problémy?

Nebudeme sa primárne orientovať na to, čo nazývate aktuálnymi politicko-spoločenskými problémami. Časopisov, ktoré smerujú do tejto oblasti, je u nás už dosť. Chceme reflektovať prítomnosť, nie však v tej podobe, ako sa ukazuje v agende politického života. Naším zámerom je ukázať, ako k tomuto pochopeniu v súčasnosti prispievajú humanitné a sociálne vedy.

Znamená to, že nemienite vstupovať do čisto filozofických diskusií?

Áno, a že chceme vstúpiť do trochu širších kruhov. Myslím, že to isté sa dá povedať aj z hľadiska ďalších disciplín - sociológie, psychológie, etnológie a iných. V pozadí toho všetkého je nádej, že môžeme prelomiť geto, do ktorého nás niekedy akademické a univerzitné prostredie uzatvára.

Môžete to konkretizovať?

Vždy ma zaujímalo, ako sa dnes odborníci pozerajú na otázky, akými sú napríklad existencia spoločenských tried, historického pokroku alebo hoci nevedomia. Viem, že na tieto témy sa konajú odborné sympóziá a že z príspevkov sa zostavujú zborníky. Len zriedkavo sa však dostávam k tomu, aby som v týchto zborníkoch čo len zalistoval. Myslím si, že nie som sám.

Bol to veľký problém dať dokopy také široké autorské zázemie? Sú autori prvého čísla autormi kmeňovými, alebo budete spolupracovníkov obmieňať?

Získavanie autorov zatiaľ nebolo veľkým problémom, ale mám tušenie, že to v budúcnosti nebude vždy ľahké. O tom, kto je kmeňovým autorom, je zatiaľ ešte predčasné hovoriť. Charakter časopisu predurčuje obmieňanie autorských zoskupení v pomerne širokom rozsahu.

O potrebe vášho časopisu niet pochýb, rovnako však ani o tom, že takéto periodiká zápasia o finančné prežitie. Aj keď je to otázka skôr pre vydavateľa, zaujíma nás predstava šéfredaktora.

Naozaj je to otázka pre vydavateľa. My môžeme len vyjadriť nádej, že v čase, keď u nás vzniklo toľko nových univerzít a filozofických fakúlt, nájdu sa aj tí, čo si chcú o týchto problémoch niečo prečítať.

Po prvom čísle sa už zrejme spresnila vaša predstava o množstve práce, vyplývajúcej zo šéfredaktorskej funkcie. Ako ju zakomponujete do vašej rozsiahlej pedagogickej, prekladateľskej a publicistickej činnosti?

Neviem. Zatiaľ to ako-tak ide.

Prierezovou témou prvého čísla je ľudská prirodzenosť. Prečo?

Je to téma, kde sa dnes stretávajú viaceré disciplíny. Zhodou okolností sme mohli čerpať z výsledkov, ktoré naše humanitné a sociálne vedy v nedávnom čase dosiahli. V neposlednom rade pre voľbu tejto témy hovorila aj skutočnosť, že otázka prirodzenosti, prirodzeného v našom správaní a postojoch oslovuje v dnešnom neprirodzenom svete každého.

Čo by ste z prvého čísla odporučili čitateľom, ktorí nikdy nepočuli o kognitívnej vede alebo o sociálnej regulácii či sociálnej integrácii, napriek tomu však majú snahu pochopiť, čo sa deje v nich a okolo nich?

Asi by bolo neskromné, aby som im odporúčal čítanie nášho časopisu. Budem im preto odporúčať niečo iné, jednoduchšie a zároveň náročnejšie: rozmýšľajte, hľadajte, neuspokojujte sa s hotovými odpoveďami. Tie napokon nebude poskytovať ani Anthropos. Ukáže vám len, ako rozmýšľajú iní.

Autor: MICHAL AČALEXANDER BALOGH