Minister navrhuje zrušiť už uzákonené zvýšenie hodnostných príplatkov policajtov, zúžiť rozsah výhod, znižovať počet verejných zamestnancov a tým, čo zostanú, zvyšovať platy. Niektoré rezorty majú k návrhu výhrady.

Hodnostné príplatky príslušníkov bezpečnostných zložiek sa majú zvýšiť 1. januára a podľa ministerstva to bude štát stáť viac takmer o 1,5 miliardy korún. A to je priveľa.

Ministerstvo vnútra navrhlo podľa Aleny Koišovej z ministerstva kompromis: "Zvýšenie hodnostného o 50 percent."

Takzvaným silovým rezortom ministerstvo financií vyčíta aj rozsah sociálneho zabezpečenia zamestnancov. Tým totiž na rozdiel od zamestnancov v štátnej službe (bežných úradníkov) patrí výsluhový dôchodok či výsluhový príspevok i odchodné.

V tomto rezort vnútra nemieni ustúpiť. Minister Vladimír Palko je presvedčený, že doterajší systém je najlepšie zachovať. "Zvlášť v období, keď sa začínajú prejavovať výsledky reorganizácie Policajného zboru a stúpa jeho dôveryhodnosť," dodáva Koišová.

Palko nedá dopustiť ani na hasičov. Dosiaľ im nebol vyplatený ďalší plat, lebo zákon, ktorý o tom hovorí, sa každoročne novelizuje. "Vyplatenie 13. a 14. platu hasičom v roku 2005 je jednou z priorít ministra vnútra," tvrdí Koišová.

Prezamestnanosťou sa podľa rezortu financií vyznačuje predovšetkým školstvo. Ministerstvo píše, že kým v porovnateľných európskych krajinách (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko) v školstve pracuje ani nie 15 ľudí na 1 000 obyvateľov, na Slovensku až 30. Dôsledkom toho sú nízke platy učiteľov. "Zlepšiť ich odmeňovanie možno znížením ich počtu," tvrdí Miklošov hovorca Peter Papanek.

Ministerstvo školstva podľa hovorkyne Moniky Murovej očakáva, že učiteľov ubudne, a to "vzhľadom na to, že sa urobili zásadné reformy, ktoré vedú k racionalizácii siete škôl". Pripomína, že ministerstvo to nemôže ovplyvniť, lebo to je v rukách zriaďovateľov škôl, teda obcí a vyšších územných celkov.

K významnejšiemu zníženiu počtu zamestnancov sa dosiaľ odhodlala len máloktorá štátna či verejná inštitúcia. Napríklad ministerstvo financií si dalo vlani urobiť audit, po ktorom na ňom ubudlo 250 systematizovaných miest, čo podľa Papanka umožnilo zdvihnúť priemernú mzdu z 21 660 na 28 423 korún. "Len zvyšovaním verejných výdavkov sa problém odmeňovania nevyrieši," dodáva.

Verejná správa

Verejná správa na Slovensku zamestnáva relatívne viac ľudí ako v iných krajinách. Vlani pracujúci vo verejnej správe predstavovali približne 8,6 % z populácie Slovenska. V krajinách OECD je priemer približne 7,9 %.

Takmer polovica zamestnancov verejnej správy pracuje v zdravotníctve a školstve. Aj tu Slovensko dosahuje omnoho vyššiu zamestnanosť ako susedné štáty. V zdravotníctve pracuje 12 zamestnancov na 1 000 obyvateľov oproti 10 zamestnancom v porovnateľných európskych krajinách a 7 zamestnancom v krajinách OECD na porovnateľnej úrovni roku 2003. Maďarsko je jedinou krajinou z porovnávaných európskych krajín s vyššou zamestnanosťou.

Zdroj: ministerstvo financií